Martin Luther a židia

Reformátor Martin Luther je vykresľovaný dnešnou generáciou ako antisemita, dočítame sa o tom, že sám Hitler si z Luthera bral inšpiráciu a mnohé ďalšie obvinenia. Luther si totiž dovolil napísať knihu – židia a ich lži – a toto mu nikdy nebude odpustené. Prví, ktorí sa od Luthera dištancujú sú jeho vlastní. Protestantizmus a luteránska cirkev, sa ostro ohradzuje od Luthera v tejto veci, mnohí kazatelia ho berú ako muža výbušného, ktorý mnohokrát volil neuvážené slová. No spisy Luthera nie sú neuvážené, ale veľmi presne mierené…

K protestantom sa pridávajú s veľkou radosťou aj katolíci, ktorí Luthera do krvi nenávidia za odchod od ich cirkvi a preto každá pikoška na reformátora, je vodou na mlyn katolíckemu šovinizmu. Musíme si uvedomiť, že Lutherova doba nebola liberálna, bola to doba – čo na srdci – to na jazyku. Druhou vecou je fakt, že Luther, ktorý ovládal hebrejčinu, preštudoval Talmud do podrobnosti, o čom sa už príliš veľa nehovorí. Luther bol z Talmudu zhrozený.

Ale aby sme katolíkov umlčali – s Lutherom boli na jednej lodi, pretože rovnako katolícki učenci, ktorí ovládali hebrejčinu a študovali Talmud, boli rovnako zhrození z učenia tejto nenávistnej knihy. Preto si pripomeňme buly pápežov, ktorí Talmud odsúdili s krátkymi poznámkami, dokonca ho kázali spáliť, ak sa niekde objavil.

– Gregor IX. Odsúdil Talmud ako spis “obsahujúci každý druh zla a rúhania proti
kresťanským zákonom.”
– Benedikt XIII. Jeho bula o Židoch (1450) prehlasuje, že “kacírstvo, namyslenosť a chyby
Talmudu bránia Židom poznať pravdu”.
– Inocent IV. Spálil Talmud v roku 1233 ako knihu zla.
– Ján XXII. Zakázal Talmud v roku 1322.
– Július III. Papal Bull versus Hebreos retinentas Libros (1554) Nariadil “všade“ spáliť
Talmud.
– Pavol IV. Bull Cum Nimis Absurdum (1555) energicky odsúdil židovské úžerníctvo a
protikresťanské aktivity.
– Pius IV. Odsúdil židovské genocídne spisy.
– Pius V. Vyhnal všetkých Židov z pápežských štátov (1569)
– Gregor XIII. V pápežskej bule z roku 1581 povedal – “Hnaní obrovskou nenávisťou
nasledovníkov Krista, pokračujú v plánovaní strašných zločinov proti kresťanom s denne
rastúcou trúfalosťou.”
– Klement VIII. Odsúdil genocídne židovské písma.

Pripomeňme si preto od Luthera niektoré krátke úryvky, ktoré odhaľujú židovské myslenie a ich ciele.

Rodičia a rabíni, židov učia toľkej smrteľnej nenávisti voči nežidom od najmladších rokov a pokračujú v kŕmení tejto nenávisti v priebehu celého ich života, až kým im neprenikne do krvi a kože, nevyplní každú ich kosť a nestane sa neoddeliteľnou súčasťou celej ich bytosti.

Ak by sme si mysleli, že toto Lutherove vyjadrenie je nepravdivé, že sa deje v dávnych časoch, pozrime sa do dnešnej doby, čo hovorí rodený žid – Dr. Stephen Steinlight – o výchove v jeho komunite:

Priznám sa aspoň, že tak ako tisíce iných židovských detí mojej generácie som bol vychovávaný ako židovský nacionalista, dokonca až takmer separatista. Každé leto počas desiatich rokov môjho detstva a dospievania som dva mesiace navštevoval židovský letný tábor. Tam som každé ráno salutoval cudzej zástave, oblečený v uniforme, ktorá odrážala jej farby, spieval cudziu národnú hymnu, učil sa cudzí jazyk a cudzie ľudové piesne a tance a naučil sa, že Izrael je moja skutočná vlasť. Emigrácia do Izraela sa považovala za najväčšiu cnosť a rovnako ako veľa iných židovských detí mojej generácie, strávil som dvoje prázdniny v Izraeli pracujúc na spoločnej farme, zatiaľ čo som zvažoval túto možnosť. Viac v tichosti a podvedome ma učili o nadradenosti mojich ľudí nad nežidmi, ktorí nás vždy len utláčali. Naučili sme sa pozerať na nežidov ako na outsiderov nehodných dôvery, ľudí, od ktorých možno očakávať náhle výbuchy nenávisti, ľudí menej vnímavých, inteligentných a morálnych ako my. Učili nás tiež, že naše temné dejiny nám hovoria, že sa nemôžme spoľahnúť na nikoho.

Luther inde napísal:

Talmud a rabíni ich učia, že vražda nebude považovaná za hriech, ak Žid zabije nežida; iba ak Žid zabije brata v Izraeli. Ani porušenie prísahy danej nežidovi nie je hriechom… Židia dneška sa stále držia týchto doktrín a nasledujú príklad svojich otcov, využijúc každú príležitosť na praktizovanie ich úmyselne falošného podania Božieho slova, úžerníctva, krádeží, vrážd a učenia svojich detí, aby konali rovnako.

Tieto veci sú dnes už známe, vďaka prekladom Talmudu, napriek tomu sa o tomto zakazuje verejne hovoriť. Luther bol tak otrasený z učenia židov skrze Talmud, že napísal o nich, ako o plemene satana.

Možno, že mierni a milosrdní kresťania uveria, že som prísny a drastický voči úbohým, stíhaným Židom, veriac že ich zosmiešňujem a správam sa k nim s takým sarkazmom. Dávam však svoje slovo, že som príliš slabý na to, aby som zosmiešnil takéto satanské plemeno.

Aby sme nevynechali samotného Pána Ježiša, ktorý tiež o židoch povedal, že ich otcom je diabol:

J 8:44: “Vy ste z otca diabla a žiadosti svojho otca chcete činiť. On bol vrahom ľudí od počiatku a nestál v pravde, lebo nieto v ňom pravdy. Keď hovorí lož, hovorí zo svojho vlastného, pretože je luhár a otec lži.”

Aj preto je Ježiš židmi preklínaný, lebo si dovolil odhaliť ich masku. Luther ešte aj pred smrťou varoval kresťanov pred tým, ako židia hanobia Spasiteľa nášho Pána. Preto napísal:

Mali by ste vedieť, že Židia preklínajú a hanobia meno nášho Spasiteľa deň za dňom… sú našimi verejnými nepriateľmi a neustále sa rúhajú voči nášmu pánovi, Pannu Máriu nazývajú prostitútkou, jej svätého syna bastardom a nám dávajú prívlastok podvrhnutých detí a potratov. Ak by nás mohli všetkých zabiť, radi by tak urobili, v skutočnosti mnohí zabíjajú kresťanov… (Lutherove posledné kázanie, pár dní pred jeho smrťou vo februári 1546) (Erlanger 62, str. 189)