Boh určuje a píše dejiny. Nie politici, nie vladári, nie samozvanci. Liberté – sloboda?! Prebuď sa Európa!

Nie je nič horšieho ako učenie, o veľkosti človeka a malosti Boha. Človek dnes verí v Boha, ktorý je sluhom, poskokom, ktorý počúva naše priania a plní ich. Takéhoto Boha vykresľujú cirkvi už celé stáročia. Boha, ktorý niekde plače v kúte, aby človek uveril, hryzie si nechty, či padlý človek prijme spásu. Ale toto je učenie falošné, ktoré nemá v písmach žiadnu oporu!

Posledným zástancom v cirkvi katolíckej ohľadne Božej zvrchovanosti, bol Augustín. Dva následné koncily potvrdili jeho učenie, ale cirkev sa vybrala úplne iným smerom. Tak ako pravoslávie, aj katolícka cirkev, sa vydala cestou skutkov a zásluh, prehliadajúc Boha zvrchovaného, ktorý nie je závislý na stvorenstve, na človeku.

Boh, ktorý je mimo čas – všetky naše myšlienky, názory, skutky použil, používa a použije tak – aby bol naplnený Jeho svätý plán, ktorý ešte pred stvorením sveta ustanovil. Sú veci, ktorým bráni, sú veci, ktoré necháva tak – teda dopúšťa, aby sa stali. Je len na Bohu, čo sa udeje a ako sa to udeje, lebo On je pisateľom celých ľudských dejín!

Ľudia sa dnes utiekajú k ľuďom. Hľadajú politika, panovníka, ľudského hrdinu, ktorý ich vytrhne z biedy, nešťastia, dá im ich sny, ochráni krajinu. Ľudia volia vo voľbách iných ľudí s vierou, že novo-zvolený človek vo funkcii, ustanoví právo a poriadok, no potom prichádza sklamanie. Ak Boh neustanoví poriadok v krajine, žiaden politik to nedokáže:

Pr 29:26: “Mnohí vyhľadávajú priazeň panovníka, ale od Hospodina je právo pre každého.”

Ľudia idú za svojimi plánmi, majú vymyslené cesty života, chcú si určovať ako budú žiť, ale je na Bohu, či im to dovolí, alebo ich nechá, nech si robia podľa svojej vôle. V obidvoch prípadoch ide o Božie zvrchované vedenie. Ak Boh človeka nechá tak, nech sa rozhodne podľa seba, je to len preto, lebo s tým počítal vo svojom vznešenom pláne. Rovnako tak, keď zabráni človeku, vykonať niečo podľa svojej vôle a – je to Bohom prekazené – deje sa to len preto, lebo to Boh takto zahrnul do svojho plánu. Preto Boh dopúšťa – necháva voľne plynúť – alebo mení dejiny.

Pr 19:21: “Je veľa myšlienok v srdci človeka, ale ustanovenie Hospodina sa uskutoční.”

Ľudia sa dnes pýtajú. Prečo sa dejú takéto veci v Európe, prečo je tu taký zmätok, likviduje sa desatoro bod po bode, nastupuje bezbožná zvrátenosť v každom ohľade, Európu prichádzajú okupovať ľudia z iných častí sveta? Kde je nejaký Boh, ktorý by mal v tomto zabrániť?

Ľudia nepoznajú Božiu suverenitu. Všetko toto je dopustenie na bezbožnosť v Európe, ktoré sa začalo prvým výkrikom vo Francúzkej revolúcii, výkrikom – liberté – sloboda!

Ľudia sa chceli od Boha oslobodiť, chceli zničiť všetko, čo Boha pripomínalo. Aj keď katolícka cirkev stratila evanjelium, prekliala ho na Tridentskom koncile, napriek tomu držala Európu aspoň v morálnom merítku, ktoré učila skrze Božie desatoro. Protestanti rovnako odchádzali od evanjelia k bájkam, kde človeka postavili na hodne vysoký podstavec a tak nie je divu, že Európa začala strácať Boha zo zretele.

A tak Boh sa rozhodol, vo svojej zvrchovanej vôli, že Európa bude krvácať a preto ju opúšťa a necháva na svoje vlastné rozhodnutia a svoje vlastné viery. Liberté – pokračuje v novom slove – liberalizmus – sloboda vo všetkom! A tu sa odrazu prebúdzajú hlasy, že to nie je dobré, že je to diabolské. Homosexualita, pedofília, sexuálna nemorálnosť, zvrátenosť, pornografia – to je počiatok hriechov Sodomských. Veď keď prišli Boží poslovia – Anjeli – do Sodomy, občania tohto mesta, chceli s nimi sexuálne obcovať! Tak sa dovŕšili hriechy Sodomského ľudu a toto mesto bolo zrovnané zo zemou!

Príchodom Francúzkej revolúcie, prichádza nemorálnosť, zbavovanie sa Boha, desatora a preto je len prirodzené, že dnešná doba sa topí v prevrátenom zmýšľaní, kde rodina je na obtiaž, deti sú na ťarchu, kde manželstvo je zastaralý systém, ktorý je potrebné odpratať.

Boh dopustil na bezbožnú Európu, dve ťažké svetové vojny! Ľudia sa nepoučili a nazdávajú sa, že ich nejaký človek vytrhne z moci temnoty tohto veku, ale je len na Bohu, ktorý by sa mohol zmilovať, aj to len podľa svojej vôle, ako by uznal za vhodné.

Tu si musíme opakovať neustále základný princíp Božieho konania voči ľuďom a to –  Všetko, čo máme dobré, je od Boha, ktorý je dobrý – a všetko, čo máme zlé a konáme zlo, je od nás, z nášho srdca!

Ak nás Boh nechá konať samostatne, je len pochopiteľné, že sa odvrátime od morálky a desatora, ktoré nahradíme svojimi myšlienkami, názormi, vierami, ktoré budú falošné a zvrátené. Prečo? Lebo platí to horné – ak to nie je od Boha, ale je to od nás – je to celé zlé!

Ak Boh mlčí a nezasahuje, beda padlému ľudstvu! Ak Boh zasahuje, je to pre národy vlaha, ktorá bolí na počiatku, ale prináša úrodu. Naopak – konanie človeka bez Boha sa zdá na začiatku ako dobré, plné nadšenectva, ale čím ďalej tým viac, sa človek stáva otrokom druhého človeka, svojich vášní, materializmu a beznádeje.

Dávid nám napísal toto:

Ž 33:10-11: “Hospodin ruší radu národov a marí úmysly ľudí.”

Ak Boh ruší zámery ľudí a národov – je to požehnanie. Ale ak necháva, aby sa národy samé spravovali – je to bieda, ktorá zasiahla dnešnú Európu. Dnes je tu vrchol liberalizmu, humanizmu a cudzích vier, ktoré všetky stoja proti Bohu a Kristovi! A Boh nemarí skutky národov, ale ich necháva napospas samo-likvidácii. A ľudia kričia a plačú – čo máme robiť, čo sa to deje? Berú nám deti, berú nám rodinu, berú nám zem, krajinu, do popredia sa dostáva zvrátenosť!

Boh povedal, aby sa ľudia milovali a množili, ale v rámci rodiny, čo je jeden muž a jedna žena. Aj keď starí židia, mali aj viac žien, Ježiš im to vyhadzuje na oči a ustanovuje manželstvo, medzi mužom a ženou – jedným mužom a jednou ženou, ako manželstvo nerozlučné!

Ale čo urobí zvrátené ľudské srdce, ktoré Boha odmieta, kričí – liberté –  a Boh nezasahuje do jeho života? Vyhlási promiskuitu ako normálnu, rozvod ako normálny, rôzne zvrátené spolužitia, ako normálne!

A bežný Európan, v domnení že je slobodný a môže si robiť čo chce, začne toto praktizovať. Výsledok? Rozvodovosť nad 60%, deti trpia, trpia vzťahy, ľudia, sú nešťastné nielen rodiny ktorých sa to dotýka, ale aj staršie generácie, ktoré vychovali svoje deti a tí sa pýtajú – prečo sa toto všetko deje? Boh im odpovedá – chceli ste liberté? Máte ju! Užite si ju!

Boh vo svojom slove kázal, aby sa ľudia ženili, vydávali a mali deti. Veľa detí. Mať deti, je požehnanie od Boha, veľké rodiny, sú požehnaním od Boha. Boh tak požehnával Izraelitov v Egypte, že by veľa nebolo chýbalo a bolo by ich viac ako Egypťanov! Preto sa ich faraón začal báť! A prečo? Lebo Egypťania, nemali deti, nechceli deti, chceli si užívať, nepoznali Boha, a deti po pôrode odhadzovali! Egypťania využívali vtedy dostupné prostriedky antikoncepcie, len aby nemali deti, lebo hlavným dôvodom ich žitia, bola materiálna prosperita a tento krátky život.

Ak nám to niečo pripomína, pripomína to seba samých dnes! Stali sme sa Egypťanmi, ktorí odvrhli svoje deti – v miliónoch potratov – využívajúc antikoncepciu, aby sa deti nerodili, veď celý život moderného človeka, je o svojej prosperite, len aby sa mal dobre. A prichádzajú moslimovia, ktorí aj keď neveria v Krista, morálne dodržujú zákon o rodine a od Boha dostávajú požehnanie v tejto veci. Európa hynie, zmenšuje sa počet jej pôvodných obyvateľov a to len preto, lebo odmietla požehnanie Boha, ktorý ho dáva veľkým rodinám. Európa sa len zasmiala – preč s Bohom, my máme predsa – liberté – slobodu!

Diabol človeku hovorí – ja nie som ako Boh! Ja ti nič nezakazujem! Všetko môžeš, riaď sa svojim skazeným srdcom, svojimi pudmi, ja ti všetko pečiatkujem – rob si čo chceš! Liberté!!! A Európa sa poddala hneď a razom tomuto spôsobu života a dnes plače a trpí. Stala sa diabolskou, stojí v jeho službách a koná podľa diabolskej náuky.

Keď moslimovia napadli Európu dva krát – Lepante a Viedeň – králi boli na kolenách ako prví, po nich si kľakli vojaci a prosili Boha o zľutovanie, vyznávajúc hriechy a urážanie Boha. Aj keď v samotnej cirkvi v tom čase, učenie o Božej zvrchovanosti bolo zahmlené, tí ľudia tušili, že to pre hriechy ich moslimovia idú obsadiť. A Boh vidiac ich pokánie a vieru – bojoval miesto nich a v oboch prípadoch, boli moslimovia na hlavu porazení – napriek tomu, že mali oveľa početnejšie vojská. Pokiaľ na ich strane, boli desivé straty, na strane Európanov, boli straty minimálne!

Kto dnes pokľakne pred Bohom, uzná že zhrešil, že zhrešili jeho rodičia, prarodičia a ich rodičia, až do desiateho pokolenia, keď nechali vpustiť myšlienky – liberté – medzi svoj ľud? Koľko bude ľuďom trvať, že opäť padnú pred Bohom, aby sa Boh ujal ich veci? Podľa dnešného zaslepeného sveta, to nebude tak skoro a preto Božie ticho, bude hrozivejšie a hrozivejšie až do bodu, kedy každý človek, nezakúsi neprávosť, vo svojej rodine, na svojich deťom, svojom národe? Je to Boh, ktorý riadi dejiny sveta, ktorý nakláňa srdcia politikov, ako On chce!

Pr 21:1: “Srdce kráľovo je v ruke Hospodinovej ako vodné toky, vedie ho, kamkoľvek chce.”

Kamkoľvek chce, Boh vedie srdcia dnešných skorumpovaných politikov! Tých politikov, ktorých ľudia volia s nádejou, ktorá je falošná a pokrivená! Oni aj keby chceli niečo dobré pre svoje národy, ak visí nad národmi Boží hnev, nič nezmôžu, aj keby to vyzeralo tak, že sú mocní a silní. Prečo? Lebo darmo si človek premýšľa svoju cestu, keď len od Boha pochádza požehnanie cesty, alebo jej zahatanie:

Pr 16:9: “Myseľ človeka si premyslí cestu, ale Hospodin riadi jeho krok.”

Ani len slovo, ktoré má politik v ústach a Boh nebude chcieť, aby ho vyslovil, ho nevysloví!

Pr 16:1: “Človek môže usporiadať svoje myšlienky, ale odpoveď na jazyku pochádza od Hospodina.”

Kto dnes pozná tohto zvrchovaného Boha? Toho Boha, ktorý nechal na ľudských srdciach a ich skutkoch to, aby verili – liberté – sloboda!?

Boží súd je dvojaký. Buď niečo urobí sám, alebo s pomocou iného človeka či národa, alebo mlčí a necháva dopúšťať na ľudstvo pohromy, ktoré pramenia z ich zloby.

Ale aby ľudská zloba dosiahla vrcholu, človek nielenže začal kričať – liberté – ale sa začal zastrájať nebu! Vzal si démonské viery od pohanov, ako sú – okultizmus, ezoterika, veštenie, mágia, vieru v reinkarnáciu, vieru, že všetci ľudia budú spasení, vieru vo svoje sily. Nejeden človek dnes hovorí – robím reiki, liečim – iný zase – splývam s okolím vo vedomí, spoznávam astrálny svet – všetko sú to démonské videnia, pretože diabol sa prezlieka za anjela svetla, aby zviedol podvedených ľudí čarami a zážitkami! Na jednej strane im dá zážitky, na druhe strane ich priková k sebe a tomuto svetu v beznádeji.

Toto je doba zážitkov! Otvor si tretie oko, nechaj sa tantricky sexuálne uvoľniť, choď na hrane medzi životom a smrťou, vypumpuj zo seba adrenalín, zaži to, zaži ono, choď tam, choď inam, len ži – ži naplno!

Tak tu vyrastá generácia úbohých ľudí, ktorí nevedia, že život je dar, že má človek presne vymerané dni a ani jeden človek, si svoj život nedokáže predĺžiť ani len o deň.

L 12:25: “A tým, že ste ustarostení, kto z vás môže si predĺžiť svoj život čo aj len o lakeť?”

Nevedia, že boli stvorení, na obraz Boží, dostali do vienka svoju zem, o ktorú sa majú starať a spravovať ju. Nevedia, že Boh ich videl dávno predtým, než vôbec prišli na svet.

Ž 139:16: “Tvoje oči ma videli, keď som bol v zárodku, všetko to bolo napísané do Tvojej knihy, všetky dni boli vopred stanovené, hoci ešte ani jeden z nich nejestvoval.”

Títo úbohí pomýlení ľudia, nepoznajú Teba, Bože! Idú si svojimi cestami, ktoré všetky vedú do zatratenia, blúdia týmto životom a utešujú sa márnymi vierami, ktoré ich nespasia.

Peter je vo svojom liste veľmi tvrdý voči ľuďom, ktorí kričia – liberté – sloboda, odmietajú Boha a nechajú sa viesť svojim špatným srdcom. Vo svojom liste napísal:

2Pt 2:12-15: “Ale títo, ako nerozumná zver zrodená od prírody, aby ju lovili a ničili, rúhajú sa tomu, čo nepoznajú; a aj zahynú tak, ako hynú zvieratá, a prijmú odplatu neprávosti. Za rozkoš si pokladajú hýriť vo dne, sú samá škvrna a špina, a na hodoch s vami sa vystatujú svojimi bludnými vierami. Ich oči, nenásytné hriechu, sú plné (túžby po) cudzoložnici, vábia nestále duše, srdcia majú vycvičené v chamtivosti; sú deťmi kliatby. Opustiac pravú cestu, zablúdili, dali sa na cestu Baláma, syna Bozorovho, ktorý si obľúbil mzdu neprávosti.”

Och Európa, ako Kristus nad tebou plače! Tak, ako plakal nad Jeruzalemom, keď povedal:

L 13:34: “Koľko ráz som chcel zhromaždiť tvoje deti ako sliepka svoje kuriatka pod krídla! A nechceli ste.”

Nechceli sme! Vzdali sme sa Boha živého a nahradili ho bôžikmi, vierami a filozofiami tohto sveta, kričiac – liberté – sloboda. Teraz prichádza úrok z tejto falošnej slobody a ten úrok je desný! Začína ho pociťovať každý normálny Európan…