Boh ustanovil dekrétom umučenie Krista a hriešni ľudia ho slobodne ukrižovali

Ak sledujeme učenie v cirkvách, ich výklady ohľadom umučenia Krista, dokonca sa stretávame s tým, že sa mohlo tejto smrti predísť, musíme žasnúť nad nevedomosťou ľudí. Ak by nebol Kristus zomrel, nikto by nebol spasený a všetci ľudia by skončili v zatratení, ako skončia démoni. Ale poďme sa pozrieť, ako Boh pripravil Kristovo umučenie, vo svojej zvrchovanosti a písania dejín sveta.

Podľa písiem Boh predom určil dejiny, ktoré sa vstupmi do svojich časov napĺňajú:

Dn 2:21: “Boh mení časy i doby, zosadzuje a nastoľuje kráľov, múdrosť dáva múdrym a rozumnosť rozumným.”

Boh vo svojom úrade, ešte pred stvorením sveta určil, že Kristus zomrie za hriechy svojho ľudu, ktorý bude vykúpený Jeho krvou skrze vieru.

Ef 1:4: “Veď ešte pred stvorením sveta vyvolil si nás v Ňom (Kristovi), aby sme boli svätí a bez úhony pred Ním,”

Počas celých dejín, Boh ukazuje na Krista, ktorý je hlavným predmetom starej zmluvy. Skrze prorokov odhaľuje Mesiáša, ktorý sa narodí v Betlehem, bude učiť, konať divy, liečiť, bude odsúdený napriek tomu, že nebude mať na svojom konte ani jeden čo i len malý hriech, bude umučený a popravený.

Všetky ostatné osoby a obsadenia v ukrižovaní Pána, boli druhotné, neboli primárne. V teológii sa hovorí o negatívnom pôsobení Boha čo znamená, že Boh sa aktívne nezapája do činnosti sveta, svet vtedy koná podľa seba, podľa svojej vôle. Naopak – pôsobenie Boha vo svete je milosťou, kedy marí plány ľudí a národov, ktoré nahrádza svojou cestou, čo národy privedie k správnemu cieľu.

Na človeku to môžeme sledovať takto. Ak Boh nechá konať človeka podľa svojho skazeného srdca, nekoná vlastne nič – negatívne pôsobí. Ale ak človeku zahatá úmysly, ktoré chce vykonať a zmení jeho cestu, vtedy ide o milosť, pretože Boh nikdy nevedie človeka do záhuby alebo hriechu.

Ako príklad si vezmime Petra. Bol rybár, ktorý ťažko pracoval, často v noci, keď bolo tiché more. Veľa peňazí z toho nemal, ledva žil, častokrát po tvrdej drine, sa vracal domov bez úlovku. Často svoju ťažobu utápal vo víne, čas od času zbil v opojení svoju ženu a deti, žil špatným hriešnym životom. Ak by Boh pôsobil v jeho živote negatívne – nechal by ho na jeho skazené srdce – Peter by v takomto nešťastnom rozpoložení premárnil svoj život. Ale Boh pôsobí na Petra aktívne, milosťou, kedy mu vstúpi do cesty a totálne mu prevráti život na ruby a to nielen tento krátky život, ale aj večný.

V prípade Judáša Boh aktívny nebol, nechal tohto učeníka na Jeho vlastné srdce. Človek bez Boha je otrokom diabla, otrokom vášní, otrokom sveta. Ak by bol Boh konal milosťou v prípade Judáša, nebol by zradil Pána.

Tu niektorí ľudia povedia – prečo Boh nechal Judáša konať podľa svojho vlastného úsudku? Aby nám ukázal na našu slobodnú vôľu, ktorou sa tak vysoko pýšime. Ľudia hovoria – ja si môžem robiť čo chcem, nikto mi nebude hovoriť do môjho života, som sebestačný, silný, verím sám v seba. Koľkí ľudia dnes veria tomuto modelu a klaňajú sa mu?! A keď Boh takéhoto človeka nechá samého na seba, skončí to fiaskom a nešťastím.

Prirodzený človek totiž nechce a netúži po tom, aby mu Boh vstupoval do života! Od mladosti Boha popiera, Boha nenávidí, opovrhuje Ním a hľadá dôkazy o Jeho neexistencii. Boh vo všeobecnej milosti volá každého človeka k sebe a evanjeliu, ale až po ráznom zakročení, kedy Boh uplatní primárnu milosť, zmení človeku údel života, aj to proti jeho vôli, kde človeka doslovne za vlasy musí doviesť k pravde.

Judáš bol lakomý, hovorí písmo. On nechcel, aby mu Boh vstupoval do jeho života, v ktorom miloval peniaze. Veď by mohol dostať príkaz, aby sa peňazí zriekol, čoho sa bál a preto žil bez Boha, aj keď bol učeníkom Krista. Text hovorí:

L 22:3-4: “Vtedy vošiel satan do Judáša, ktorého volali Iškariotský, jedného z dvanástich; ten odišiel, dohovoril sa s veľkňazmi a veliteľmi chrámovej stráže, ako im Ho vydá.”

Všimnime si správu – vošiel do neho satan! Judáš bol chránencom Boha, bol pod milosťou Boha, ale jeho sebecké srdce a lakomosť, mu bola prednejšia ako Boh. Písmo hovorí, že Judáš miloval peniaze. Čo musel urobiť Boh, aby Judáš zradil Ježiša? Vôbec nič! Judáš sám a dobrovoľne vykonal tento podlý skutok, i keď pozadie ktoré ľudia nepoznajú, biblia odhaľuje – satan vošiel do Judáša. Mohol satan vstúpiť do Judáša skôr? Nemohol! Prečo? Lebo bol pod ochranou Božou. Ale Boh nechal Judáša samého na seba a tým sa otvárajú dvere diablovi. Nie je totiž možné stáť niekde v strede! Buď človek slúži Bohu, alebo slúži satanovi – žiadna stredná cesta neexistuje! Keď Ján vykladá kresťanom túto vec, tak píše:

1J 5:19: “Vieme, že sme z Boha a že celý svet je v moci diabla.”

Satanovi sa slúži ľahko – človek koná len to, čo od prirodzenosti konať vie – hreší. Ježiš hovorí židom, že ich otec je satan a konajú jeho skutky. Rovnako tak Ježiš hovorí kresťanom, že nemôžu slúžiť tomuto svetu a Bohu zároveň. Buď budú milovať svet, alebo milovať Boha – obe milovať nemôžu – žiadna stredná cesta.

Mt 6:24: “Nikto nemôže slúžiť dvom pánom; lebo buďto jedného bude nenávidieť a druhého milovať, alebo jedného sa bude pridŕžať a druhým pohrdne. Nemôžete slúžiť Bohu aj mamone.”

Ak čítame tento verš tak nám musí byť jasné, že prečo je dnešné kresťanstvo v Európe tak mizerné. Kresťania slúžia tomuto svetu, žijú podľa tohto sveta a preto je pre nich Boh iba akási záruka – keby niečo – zadné vrátka! Kresťanstvo vo svete je potom iba formálne – chodíme v nedeľu do kostola a tam to celé končí.

Judáš zrádza Ježiša za 30 strieborných, teší sa, raduje, lebo miluje peniaze a teraz ich ľahko získal. To je jeho prirodzenosť! Týmto sa napĺňa Boží zámer, ktorý bol dávno ustanovený pred vekmi. Kristus vie, že ho jeden z dvanástich zradí, aj to predom hovorí, že jeden z nich je diabol, ale učeníci tomu nerozumejú v tom čase.

Judáš je plne zodpovedný za svoj skutok, ako je zodpovedný každý jeden človek za svoje činy v živote. Každý človek má vpísané desatoro do srdca, má ho napísané aj na papieri a má podľa neho žiť. Ak podľa neho nežije, ale žije podľa svojich sebeckých chúťok, je plne zodpovedný za svoju večnosť.

Judáš hľadal príležitosť, aby Ježiša zradil a Ježiš videl do jeho srdca keď mu povedal:

J 13:27,30: “Čo robíš, urob rýchlo! … (Judáš) vzal teda skyvu a hneď vyšiel. A bola noc.”

Judáš bol zahrnutý v Božom pláne spásy, ako človek, ktorý zradil Krista a to od počiatku sveta. Nebol nútený aby vykonal túto vec, iba šiel za svojim skazeným lakomým srdcom a Boh konal v jeho prípade negatívne – mlčal.

Ľudia by sa mali desiť, keď Boh mlčí, keď jedná v ich životoch negatívne, že je ticho. Ale opak je pravdou. Ľudia rovnako ako Judáš, túžia po tom, aby bol Boh ticho, aby mlčal, aby im nehovoril do ich špatného života. Zlyhanie Judáša nie je len v jednom človeku, ale v každom človeku, ktorý Krista zrádza v nevere.

Nasledujúci verš odhaľuje absolútnu kontrolu nad Božím plánom, kde Peter židom povedal:

Sk 2:23: “Krista, ktorého uložená rada a predvídavá múdrosť Božia vydala, ste vy zamordovali, takže ste Ho rukám zločincov dali pribiť na kríž.”

Rozoberme tento verš. Kto vydal Krista na ukrižovanie? Uložená Božia rada – Boží úrad, ktorý zasadol ešte pred stvorením sveta. Boh spísal dekrét o Kristovom umučení a tento dekrét nie je možné zmeniť! Preto predvídavá múdrosť Boha – VYDALA Krista na ukrižovanie! Ako sa to stalo? Tak, že Boh odtiahol svoju ruku od Judáša ktorý ho zrádza, od Židov, ktorí vyniesli nad Ním súd, od Piláta, ktorý dobre vie, že Ježiš je nevinný, preto si umýva pokrytecky ruky – veď on je najvyšší zákonný orgán v Jeruzaleme, napriek tomu ho vydáva na smrť, od vojakov a pozorujúcich ľudí, ktorí konali len to, čo vedeli, čo mali v srdci a to zlo. Kristus bol ukrižovaný, ale každú jednu sekundu jeho ukrižovania, Boh bdie nad touto vecou a nechá dokonať padlého človeka dielo skazy, aby jediný človek, ktorý nikdy nepoznal hriech, bol zavraždený rukami tých, ktorí od ranného vstania z postele, až po večerné líhanie, neprestajne hrešia.

Boh je autorom Kristovho ukrižovania. Ak sa niekto nazdáva, že Boh je mimo dejín sveta, nech sa nedá vysmiať, pretože toto je učenie slobodomurárov a sionistov, ktorí si uzurpovali svetskú moc v domnení, že Boh odišiel a im nechal voľné ruky, aby riadili ďalej svet. Ale Pavol nám zanechal reálny obraz Boha, ktorý nielenže riadi dejiny, jeho moc a sila sa prejavuje v celom stvorenstve a to neustále. Len v Jeho sile je možný život, mimo neho nie je život žiaden. On celý svet drží svojou silou, ak by ju pustil, všetko sa stratí a zmizne ako para. Preto Pavol hovorí pohanským Aténčanom:

Sk 17:26-28: “Boh urobil z jednej krvi všetky pokolenia ľudské, aby obývali celý povrch zeme; stanovil určité časy a hranice ich prebývania, aby hľadali Boha, či by Ho azda nenahmatali a nenašli. Veď On predsa nie je ďaleko od nikoho z nás, lebo Ním žijeme, hýbeme sa a trváme, ako aj ktorýsi z vašich básnikov povedali: Lebo aj my Jeho rod sme.”

Ním žijeme, hýbeme sa a trváme! On nie je ďaleko od nikoho z nás! Bez neho a Jeho sily, okamžite umierame. Len z Jeho sily žijú aj temné mocnosti, svet hmotný i duchovný. Bez Jeho zvolenia, nespadne ani len vrabec mŕtvy na zem, ani jeden vlas nespadne z našej hlavy bez Jeho zvolenia. Pritom On vie, koľko vlasov do jedného na hlave máme, koľko buniek, koľko atómov a molekúl.

Mt 10:29-30: “Ani jeden vrabec nespadne na zem bez vôle vášho Otca. A vám aj všetky vlasy spočítal na hlave.”

Boží plán je presne poskladaný a plní sa deň za dňom. Naše pohnútky, slobodná vôľa, rozhodnutia a výbery v každom jednom okamžiku, v každom jednom dni, sú presne zahrnuté v tomto obrovskom pláne. Sme iba malým ozubeným kolieskom, v nadrozmernom stroji, ktorý Boh postavil a ktorý pracuje ako hodinky. Jeho plán sa musí naplniť, Jeho dekretívna vôľa, ktorá určila dejiny sveta, musí byť vykonaná v čase.

Ak ste nikdy nepočuli o tomto Bohu, pravdepodobne ste nikdy nepočuli evanjelium, boli ste zvedení cirkvami, ktoré si vytvorili bôžika, ktorý ľuďom slúži a nie ich riadi. Pohania sa posmievajú z Boha, niektorí dokonca tvrdia, že by Mu to ukázali, keby nejaký súd bol, čo zaručene bude. Písmo hovorí o tejto veci len jedno – všetky ústa onemejú, pretože každý si uvedomí svoje poblúdenia. Svet nevie, kto tento Hrozný Boh je! Hrozný vo svojom súde, dobrý vo svojej milosti. Písmo nám Boha opísalo tak, ako to cirkvi celé stáročia neučia:

Dn 4:32: “Všetci obyvatelia zeme sú pokladaní pred Bohom za nič; podľa svojej vôle nakladá s nebeským vojskom aj s obyvateľmi zeme; niet nikoho, kto by mohol prekážať Jeho rukám a opýtať sa Ho: Čo to robíš?”