Božia vševedomosť (A.W.Pink)

Boh je vševediaci. Vie všetko; všetko, čo sa môže stať, všetko, čo sa deje teraz; všetky udalosti, všetky stvorenia minulosti, prítomnosti aj budúcnosti. Dokonale pozná každý detail v živote každej bytosti na nebesiach, na zemi i v pekle. „Pozná, čo je v temnote” (Dan 2,22). Jeho pozornosti nič neunikne, nič nemôže byť pred Ním skryté, na nič nezabudol. Právom môžeme so žalmistom povedať: „Žasnem nad Tvojím poznaním, je privysoko, nedosiahnem ho” (Ž 139,6). Božie poznanie je dokonalé. Boh sa nikdy nemýli, nikdy sa nemení, nikdy nič nehľadá. „A nieto tvora, čo by bol preňho neviditeľný. Všetko je obnažené a odkryté pred očami toho, ktorému sa budeme zodpovedať” (Hb 4,13). Taký je Boh, „ktorému sa budeme zodpovedať”!

„Ty vieš, či sadám, či vstávam; i moju myšlienku chápeš zďaleka. Ty pozoruješ, či chodím, či ležím, o všetkých mojich cestách vieš. Ešte nemám slovo na jazyku, a Ty, Hospodine, už ho celkom vieš” (Ž 139,24).

Aká úžasná Bytosť je Boh Písma! Každá z Jeho slávnych vlastností by mala zvyšovať našu úctu voči Nemu. V obave z Jeho vševedúcnosti by sme sa mali pred Ním klaňať a vzdávať Mu úctu. A predsa tak málo premýšľame o Božej dokonalosti! Nie je to preto, že čo i len myšlienka na ňu nás napĺňa úzkosťou?

Táto skutočnosť je však veľmi závažná: Pred Bohom sa nič nedá ukryť! „Ja viem, čo vám prišlo na myseľ” (Ez 11,5). Hoci my Ho nevidíme, On nemá problém vidieť nás. Ani tmavá noc, najtemnejšie závesy alebo najhlbší žalár nemôžu ukryť hriešnika pred vševidiacim zrakom Boha. Stromy v záhrade neboli schopné ukryť našich prvých rodičov.

Žiaden človek nevidel Kaina zabíjať svojho brata, ale Stvoriteľ bol svedkom jeho zločinu. Sára sa mohla posmešne smiať v skrytosti svojho stanu, a Hospodin ju predsa počul. Achan ukradol zlatý prút a bezpečne ho schoval v zemi, ale Boh to vyniesol na svetlo. Dávida stálo veľké úsilie odkryť svoju skazenosť, ale vševidiaci Boh poslal jedného zo svojich služobníkov, aby mu povedal: „Ty si ten muž!” Pisateľovi a čitateľovi tiež patria slová: „Vedzte, že trest za váš hriech vás postihne” (4M 32,23).

Keby ľudia mohli, zbavili by Boha Jeho vševedúcnosti dôkazom čoho je to, že „zmýšľanie tela je nepriateľstvom voči Bohu” (R 8,7). Je pochopiteľné, že hriešnici nenávidia Božiu dokonalosť do takej miery, do akej sú nútení pripustiť ju. Želali by si, aby neexistoval svedok ich hriechov, skúmateľ ich sŕdc, ani sudca ich skutkov. Takéhoto Boha sa zo svojich myšlienok snažia vykázať: „Ale neuvážia, že sa pamätám na všetky ich zločiny” (Oz 7,2). Aký úžasný je Žalm 90,8! Každý, kto odmieta Krista, má dostatočný dôvod, báť sa Ho. „Pred seba postavil si naše viny a naše tajné hriechy do svetla svojej tváre.”

Pre veriaceho je však skutočnosť Božej vševedúcnosti pravdou, ktorú napĺňa veľká útecha. V časoch zmätku vraví s Jóbom: „Lebo On pozná cestu, po ktorej kráčam” (23,10). Pre mňa to môže byť tajomstvo, ktoré nechápu ani moji priatelia, ale „On pozná”! V časoch únavy a slabosti sa veriaci uisťujú slovami: „Veď On vie, ako sme utvorení, a v pamäti má, že sme prach” (Ž 103,14). V časoch pochybnosti a nedôvery sa odvolávajú práve na túto vlastnosť a vravia: „Preskúmaj ma, ó, Bože, poznaj moje srdce; skúmaj ma a poznaj moje myšlienky! Viď, či som na ceste do trápenia, a veď ma cestou večnosti” (Ž 139,2324).

V časoch smutného zlyhania, keď nás naše skutky sklamali, keď naše činy popreli našu oddanosť a počúvame skúmavú otázku: „Máš ma rád?”, hovoríme to, čo Peter: „Pane, ty vieš všetko, ty dobre vieš, že ťa mám rád” (Jn 21,17). Tu je povzbudenie k modlitbe. Niet dôvodu k obavám, že by Boh nevypočul prosby spravodlivých, alebo že by ich slzy unikli Jeho pozornosti, pretože On pozná myšlienky a úmysly srdca. Nehrozí nebezpečenstvo, že by prehliadol jednotlivého svätca uprostred množstva prosiacich, ktorí ustavične predkladajú svoje prosby, lebo Nekonečná myseľ dokáže dávať pozor na milióny ľudí, aj na jedného človeka. Takže ani nevhodnosť jazyka, neschopnosť vyjadriť najhlbšiu túžbu duše, nemôžu ohroziť naše modlitby, lebo „skôr, ako budú volať, ja sa im ozvem, ešte budú hovoriť, už ich vypočujem” (Iz 65,24).

„Veľký je Pán náš, nesmierny je v sile a Jeho múdrosť nemá hraníc” (Ž 147,5). Boh vie o všetkom, čo sa kedy stalo v minulosti v každom kúte Jeho nedohľadných oblastí a dôkladne pozná všetko, čo sa nepretržite deje v celom vesmíre. Dokonale však pozná aj každú udalosť, od najnepatrnejšej až po najvýznamnejšiu, ktorá sa stane v nastávajúcich časoch. Božia znalosť budúcnosti je taká úplná, ako Jeho poznanie minulosti a prítomnosti, lebo budúcnosť celkom záleží od Neho. Keby sa mohlo udiať niečo bez priameho Božieho pôsobenia alebo dovolenia, bolo by to od Neho nezávislé a Boh by okamžite prestal byť Najvyšším.

Teraz už Božie poznanie budúcnosti nie je iba číra abstrakcia, ale niečo, čo je neoddeliteľne spojené s Jeho zámerom a čo On aj sprevádza. Boh navrhol niečo, čo ešte príde a to, čo navrhuje, sa musí vykonať. Ako Jeho najistejšie slovo potvrdzuje, On „podľa svojej vôle nakladá s nebeským vojskom aj s obyvateľmi zeme; niet nikoho, kto by mohol prekážať Jeho rukám” (Dan 4,32). A opäť, „je veľa myšlienok v srdci človeka, ale rada Hospodinova sa uskutoční” (Pr 19,21). Božia moc a múdrosť sú podobné nekonečnu, naplnenie všetkého, čo mal v úmysle je úplne zaručené. Niet inej možnosti, aby uskutočnenie Božích rozhodnutí zlyhalo, iba ak by trojnásobne svätý Boh klamal.

Pokiaľ ide o uskutočnenie Božích rozhodnutí, nič z toho, čo sa týka budúcnosti, nie je neisté. Žiadne z Jeho ustanovení nie je závislé od stvorení ani od druhotných príčin. Niet budúcej udalosti, ktorá by bola len možnosťou, teda niečím, čo sa môže alebo nemusí stať, (lebo) „Pánovi sú od vekov známe všetky jeho diela” (Sk 15,18). Všetko, čo Boh rozhodol je neúprosne isté, lebo On nepozná nestálosť alebo zatienenie v odvrátení (Jk 1,17). Preto sa na samom začiatku Knihy kníh, ktorá nám z budúcnosti toľko odkrýva, dozvedáme, „čo sa má onedlho diať” (Zj 1,1).

Dokonalé Božie poznanie je opísané a vysvetlené v každom proroctve, ktoré je zapísané v Jeho slove. Záznamy o predpovediach, ktoré sa týkali histórie Izraela, sa v Starej zmluve po ich vyslovení napĺňali do najmenšieho detailu po celé stáročia.

Záznamy predpovedali viac o pozemskom účinkovaní Krista a tiež sa doslova a dokonale splnili. Také proroctvá mohol vydať iba Ten, ktorý pozná koniec od počiatku, ktorého poznanie spočívalo v nezištnej istote splnenia všetkého, čo predpovedal. Rovnako ako Stará aj Nová zmluva obsahuje mnoho ďalších zvestí, ktoré sú ešte budúcnosťou. Tiež sa z nich „musí vyplniť všetko” (Lk 24,44), lebo ich predpovedal Ten, ktorý o nich rozhodol.

Mali by sme však poukázať na to, že ani Božie poznanie, ani Jeho rozoznávanie budúcnosti, ktorá je v nich raz stanovená, nič nespôsobuje. Nič sa nikdy nestalo, ani sa nestane, len preto, že to Boh vedel. Príčinou všetkého je Božia vôľa. Človek, ktorý Písmu naozaj verí, síce vie, že ročné obdobia budú po sebe nasledovať aj naďalej s pevnou pravidelnosťou až do konca dejín Zeme (IM 8,22), jeho poznanie však nie je príčinou ich sledu. Tak isto Božie poznanie nepovstalo z vecí, pretože sú alebo budú, ale preto, že Boh nariadil, aby boli. Boh poznal a predpovedal ukrižovanie svojho Syna mnoho storočí pred Jeho vtelením, a to preto, že v Božom zámere bol Baránkom zabitým od počiatku sveta, preto čítame o tom, že bol vydaný „na základe určeného Božieho zámeru a predzvesti” (Sk 2,23).

Slovodve ponaučenia: Nekonečné poznanie Boha by nás malo napĺňať úžasom. Ako vysoko je Pán vyvýšený nad najmúdrejšieho človeka! Nikto z nás nevie, aký deň ešte môže prísť, ale Jeho vševidiacemu pohľadu je otvorená celá budúcnosť . Nekonečné Božie poznanie by nás malo napĺňať svätou bázňou. Nič z toho, čo robíme, hovoríme, alebo si dokonca myslíme, neunikne Jeho poznaniu, s ktorým musíme mať dočinenia: „Na každom mieste sú oči Hospodinove, ktoré pozorujú zlých i dobrých” (Pr 15,3). Ako veľmi by nám pomohlo, keby sme nad tým meditovali častejšie. Namiesto toho, aby sme konali ľahkomyseľne, mali by sme povedať ako Hagar: „Ty si Boh, ktorý ma vidí” (IM 16,13). Chápanie Božieho nekonečného poznania by malo kresťana napĺňať úctou. Celý môj život bol od počiatku otvorený Jeho pohľadu. On predvídal každý môj pád, každý môj hriech, každé moje odpadnutie, a predsa uprel svoje srdce na mňa. Táto skutočnosť mi naozaj pomôže klaňať sa Mu v údive a s úctou!