Kristovo narodenie I. – prišiel v presný čas, narodil sa zo ženy

Uvažujme o identite dieťaťa v jasliach. Je to dieťa sväté, alebo iba obyčajné? Keď rozjímame o tejto otázke, musíme sa zamerať na oznámenie, ktoré zaznelo v Matúšovom a Lukášovom evanjeliu. No aby sme sa neobracali neustále len na tieto dve najznámejšie evanjeliá, dnes sa pozrime na úvahu apoštola Pavla, ktorý hovorí v Galaťanoch toto:

Ga 4:4-5: “Ale keď prišla plnosť času, poslal Boh Syna svojho, narodeného zo ženy, narodeného pod zákonom, aby vykúpil tých, čo sú pod zákonom, aby sme prijali synovstvo.”

Apoštol Pavol nám tu hovorí o šiestich mimoriadnych veciach, ktoré v troch dieloch podrobne rozoberieme. Po prvé si všimnime, že podľa Pavla je Ježiš dieťa, na ktoré sa čakalo dlhý čas, pokiaľ príde na svet. Preto nás vyzýva, aby sme sa zamysleli nad presným načasovaním Kristovho zjavenia vo svete a to v slovách – keď prišla plnosť času. Tým nám je povedané, že čas, v ktorom sa Ježiš narodil, je čas najvyšší, je časom priaznivým preto, aby prišiel Boží Syn na svet. Pavol po nás chce, aby sme si uvedomili načasovanie, ktoré sa v histórii odohralo, čo nebolo nič iného, iba prepodivná a nášmu zmýšľaniu nepochopiteľná zmluva, medzi Bohom Otcom a Jeho Synom a to od večnosti. Dátum Kristovho narodenia, proroci starostlivo skúmali, bolo im to predpovedané a zjavené predom, ako to zaznamenáva Peter vo svojom liste:

1Pt 1:10-12: “Po tomto spasení túžili a pátrali proroci, ktorí prorokovali o milosti vám pripravenej. Pátrali totiž, na ktorý a na aký čas Duch Kristov, ktorý prebýval v nich, oznamoval utrpenia pre Krista a slávu po nich. A bolo im zjavené, že nie sebe, ale vám poslúžili tým, čo teraz vaši zvestovatelia evanjelia oznamujú vám v moci Ducha Svätého, poslaného z neba, na čo túžia hľadieť anjeli.”

Ak sa teda Kristus narodil v plnosti času, čo to znamená? Svet sa dostal z hrubého pohanstva, kde platili zákony mocných, do oblastí rozvíjania ducha. v Grécku sa vysoko cení hudba, divadlo, filozofia, debaty o svete, prírode, živote i smrti. Hrubé pohanstvo, ktoré bolo zamerané len na silu bojovníkov, ktorí vo vojnách drancovali iné krajiny sa v civilizovaných krajinách končí.

Rímska ríša tiež prechádza obnovou a vydáva novú koncepciu – Pax Romana – mierový Rím, kde nie hrubou silou Rimania dobývajú krajiny, lež politicky, ako to bolo aj s Izraelom. Civilizovaný svet začína zakresľovať hranice, prichádza doba sčítania ľudu: L 2:1: “V tých dňoch vyšiel rozkaz od cisára Augusta popísať celý svet.”

Táto doba počíta s ekonomikou. Rimania budujú cesty, do hlavných provincií svojej ríše, počíta sa v tomto kroku z obchodovaním. Kultúra v krajinách rastie, opisujú sa spisy veľkých filozofov a mysliteľov, je vhodná doba na privedenie evanjelia do sveta, ktorý začína pátrať po pravde a svojej osobnej existencii. V tomto čase je človek hladný po duchovnej potrave, pohanstvo zlyháva, vymieňa sa jeden pohanský systém za iný, ale i židia zlyhali v oblasti viery, pretože si vytvorili ľudské náboženstvo, ktoré bolo vzdialené na hony od Hospodina Boha, za čo od Ježiša dostávajú tvrdé karhania.

Veľké národy majú svoje písmo, svoju reč, zákonodarnú moc, súdnictvo. Prišiel vhodný čas, aby Spasiteľ prišiel do sveta, ktorý o čosi pokročil, ktorý miesto misky šošovice, si vyberie lýru, miesto uctievania hromov a bleskov, pátra po príčine týchto javov. Pavol tu hovorí o plnosti času, kde je ľudstvo, ekonomicky, kultúrne, politicky i nábožensky, pripravené prijať moc pravdy, prijať jediného všemocného Boha a Jeho Syna – Spasiteľa sveta.

A Boh spája vo svojej nádhernej zvrchovanosti národy do Izraela, ktorý je križovatkou Ázie, Európy a Afriky, kde ukazuje svoju moc nielen Izraelskému ľudu, ale aj Rimanom, ktorí Izrael v tom čase okupujú, rovnako tak Grékom, ktorí často toto miesto navštevujú, alebo ním prechádzajú. Je naozaj úžasné sledovať, ako Boh dovolil okupáciu Izraela Rimanmi a to zvlášť preto, aby ukázal aj pohanom svoju moc a evanjelium, ktoré sa rozšíri do celého sveta.

Kristus sa narodil v pravý čas, podľa načasovaného plánu, na sekundu presne, bez meškania, alebo predstihu. Aké je to teda dieťa, ktoré leží v jasliach? Je to dieťa očakávané a zasľúbené!

Druhou vecou, veľmi zázračnou, je veta, ktorú Pavol vyslovuje a to – dieťa je narodené zo ženy! Dnes by sme sa nad týmto nejako pozastavovať nemali, veď predsa každé dieťa je narodené zo ženy, čo je na tomto kúsku verša tak divného?! Izrael keď robil rodokmene, nespomínal v nich primárne ženy, iba mužov. Poznáme dobre začiatok Matúšovho evanjelia:

Mt 1:2: “Abrahám splodil Izáka, Izák splodil Jákoba, Jákob splodil Júdu a jeho bratov;” atď, atď.

Ale Pavol tu hovorí, že sa Ježiš nenarodil z muža, nespomenul mužského predka, lež hovorí o žene. Iba o žene! Zvláštne v tých časoch. Čo to ale znamená? Je to potvrdenie evanjelií, ktoré hovoria, že Ježiš nebol počatý mužom, lež z Ducha Svätého.

No toto zasľúbenie, že sa Mesiáš narodí zo ženy, nie je nejakým novým Pavlovým učením, lež je predpovedané dávno predtým, už v knihe Genesis, či u proroka Izaiáša:

Gn 3:15: “Položím nepriateľstvo medzi teba a ženu, medzi tvoje potomstvo a jej potomstvo; ono ti rozmliaždi hlavu a ty mu schvatneš pätu.”

Iz 7:14: “Preto vám sám Pán dá znamenie: Ajhľa, panna počne, porodí syna a dá mu meno Immanuel.”

Tu vidíme zvláštnosti. Mesiáš sa nenarodí z muža, ale len zo ženy! Ako to vieme? Narodí sa zázračne, pretože sa narodí z Panny, ako píše hore Izaiáš! Kto by tomu mohol veriť? A predsa Pavol potvrdzuje tieto proroctvá keď píše, že Ježiš bol narodený zo ženy. Pavol vedel oveľa viac ako my dnes. Pavol zaiste veľa diskutoval o týchto veciach s učeníkmi, azda mal príležitosť, zhovárať sa s Ježišovou mamou osobne o týchto predivných veciach, Kristovho vtelenia.

Tieto pasáže Pavla nám naznačujú, že Ježiš bol plne človekom, pretože sa narodil z krvi človeka – ženy, zároveň bol Bohom, ktorý sa vtelil. Toto bol veľký spor v cirkvi, ktorá musela brániť Trojicu, kde heretici až v 70% ovládli mienku kresťanov, že Kristus bol len obyčajným človekom.

Kristus bol Boh v ľudskom tele, znášal tie isté ťažkosti ako my, bolesti, únavu, chorobu, hlad, smäd a predsa bol Bohom, ktorý videl do ľudských sŕdc, ktorý odpúšťal hriechy, lebo len Boh môže odpúšťať hriechy, ako si v srdci zmätene hovoril zákonník, ktorý Ježiša pozval do domu:

Mk 2:7: “Čo tento hovorí? Rúha sa! Ktože môže odpúšťať hriechy, ak len nie Jeden, Boh?”

Narodený zo ženy neznamená, že sa narodil v žene a vyšiel superman. V písme nestojí – narodený v žene. Tam stojí – narodený zo ženy! To je veľký rozdiel, pretože si berie plnú ľudskú prirodzenosť, krv Márie je Jeho krvou, jeho telo je zčasti z jej tela, to znamená, že sa stal plne účastným človečenstva! Pavol tu naráža na vtelenie v konečnom dôsledku, na ktorom sa sekty potkli a spadli.

Plnosť času prišla. Boh vo svojej vševedúcnosti usporiadal tak dokonalé okolnosti, aby sa staré proroctvá presne naplnili, v presne ustanovenom čase.

Pokračovanie

(Na motívy R.C.Sproula)

Reklamy