Kristovo narodenie II. Narodil sa pod zákonom, ktorý dodržal miesto tých, ktorí sú tiež pod zákonom

Z predošlého zamyslenia sa vráťme k veršu od Pavla, ktorý napísal v liste Galaťanom:

Ga 4:4-5: “Ale keď prišla plnosť času, poslal Boh Syna svojho, narodeného zo ženy, narodeného pod zákonom, aby vykúpil tých, čo sú pod zákonom, aby sme prijali synovstvo.”

V prvej časti sme sa zamýšľali nad dvomi vecami. Keď prišla plnosť času, prichádza Boží Syn, neprichádza pádom z neba, ani zjavením, ani ako nadčlovek, ako superman – ale sa rodí zo ženy, čím na seba berie človečenstvo. V ďalšom kroku sa budeme zaoberať časťou tohto verša, konkrétne – narodeného pod zákonom.

Toto je tretia časť toho, kým Ježiš je. Hneď vychádza z predošlej časti –  bol narodený zo ženy, čím sa nám tu zjavuje Ježišovo poníženie. Je to hlbšie ako by sa to mohlo na prvý pohľad zdať. On, ktorý je Boh, ktorý je Synom Boha, ktorý je druhou Božskou osobou, ktorý je zvrchovaný, absolútne slobodný v rozhodnutiach, neobmedzený čo do rozmerov, kde zem je Jeho podnožou, sa vtelí do obyčajného priestoru ľudského tela, ktoré je narodené prirodzene zo ženy, k tomu je podriadený pod Mojžišov zákon, ako tu píše Pavol – narodený pod zákonom.

Syn Boha Otca sa narodil ako služobník, ktorý v momente pôrodu sľubuje Bohu Otcovi absolútnu poslušnosť, ktorá je merateľná Mojžišovým zákonom. Jeho celý život sa nesie v tejto pravde. Od narodenia, cez obriezku, detstvo, dospievanie, vystúpenie, učenie, konanie divov, liečenie, poslušnosť až na kríž – to všetko sa deje pod prísnym dohľadom Mojžišovho zákona, kde Pán Ježiš je poslušný nielen aktívne, ale aj pasívne, čo znamená, že všetko – absolútne všetko čo koná – koná na slávu Boha Otca, absolútne nič nekoná na svoju slávu, nikdy nekoná vo svoj prospech, pre svoju rozmarnosť.

Ak pôjdeme ešte ďalej tak zistíme, že Adam mal oproti Pánovi Ježišovi dovolenkový režim, pretože mal dodržať iba jedno prikázanie – nejesť ovocie zo zakázaného stromu. Naproti tomu Pán Ježiš spadá nielen pod Mojžišov zákon, ktorý ide ďaleko za desatoro, ale spadá aj pod morálne a občianske právo svojej doby. Samozrejme toto právo musí byť v súlade so zákonom, v opačnom prípade ho Pán Ježiš napráva. Spomeňme si na rozvodový list, kde Pán mení zabehnutú prax a vracia ju do skutočného práva, že muž môže mať iba jednu ženu, čím sa vracia do knihy Genesis, kde to je ustanovené.

Rovnako je Pán podriadený všetkým predpisom svojej doby, pokutám a platbám. Norma do ktorej Pán Ježiš vstupuje je tak veľká, že neexistuje človek, ktorý by všetko dokázal naplniť bez toho, aby nezhrešil – či vedome, alebo nevedome. Pán Ježiš bol totálne poslušný všetkému, čo bolo od Boha ustanovené a správne. Preto v liste židom stojí:

Žd 10:7: “Ajhľa, idem, veď v Knihe je napísané o mne, aby som plnil, Bože, Tvoju vôľu.”

Takže to dieťa v jasliach, nie je iba dieťaťom ktoré prišlo z neba, ktoré sa počalo z Ducha Svätého, ako človek zo ženy. Tu nekončí poslanie Pána Ježiša, práve naopak – tu ešte len začína. On je totiž narodený pod zákonom, ktorý musí dodržať, ak chce vykúpiť svoj ľud. A tu sa už nenápadne posúvame o čosi ďalej, kde Pavol píše:

Aby vykúpil tých, čo sú pod zákonom.

Pán Ježiš bol pod zákonom preto, aby vykúpil svoj ľud, ktorý bol tiež pod zákonom, neschopný tento zákon dodržať, ktorý za neho dodržal Ježiš. Tu sa dostávame k cieľu Ježišovho príchodu na svet. Zamerajme sa na slovo – vykúpil! Ježiš priniesol výkupné za tých, ktorí sú pod zákonom. Tým výkupným sa myslí záchrana, prepustenie, vytrhnutie z otroctva, zaplatením vysokej ceny – Jeho krvi.

Predobraz tohto vykúpenia, musíme hľadať v starej zmluve, kde bol vykúpený, prepustený, vytrhnutý, z otroctva faraóna, Izraelský ľud. Cena za jeho vykúpenie bola veľmi vysoká – smrť všetkého prvorodeného, čo v Egypte žilo, okrem tých, ktorí mali krvou baránka natreté veraje dverí. Bola tu teda dvojaká krv. Krv prvorodených Egypťanov, ktorí zaplatili za svoju neveru v Boha, nad ktorými bol vynesený súd – smrť prvorodených a krv nevinných baránkov, ktorých krv bola natretá na dvere.

Toto je zároveň predobraz súdu. Ak ľudia zostávajú v Egypte, ktorý znamená svet, svetské radovánky a prosperitu, čím Bohu neveria o svojej záchrane skrze baránkovu krv, neveria pravdu o poslednom súde, zastihne ich rovnaký osud, aký zastihol Egypťanov, ibaže v tomto prípade si sami ponesú svoje zatvrdnutie na odsúdenie. Egypťania rovnako ako Izraeliti počuli zvesť o smrti prvorodených. Mali rovnakú možnosť ako Izraeliti. Mali vziať bezchybného baránka, zabiť ho a veraje dverí natrieť jeho krvou. Tým by ich obišiel anjel zhubca.

Toto je predobraz evanjelia. Kristus vylial svoju krv ako baránok Boží, kto v túto krv verí, že ho zachráni od odsúdenia a večnej smrti, je zachránený tak, ako boli zachránení Izraeliti v Egypte. Kristus sa stal baránkom, ktorý sám seba obetoval ako bezchybný človek, bez jediného hriechu, čím zahladil všetky viny a tresty, svojho ľudu. Tým sa napĺňa Pavlov list Galaťanom v tomto bode – vykúpil tých, ktorí boli pod zákonom. Inde Pavol píše:

1Kor 5:7: “Vyčistite starý kvas, aby ste boli novým cestom, veď ste nenakvasení, lebo aj náš veľkonočný Baránok, Kristus, bol za nás obetovaný.”

Aj Peter píše v tomto istom Duchu:

1Pt 1:18-19: “Veď viete, že zo svojho márneho počínania, zdedeného po otcoch, boli ste vykúpení nie porušiteľnými vecami, striebrom alebo zlatom, ale drahou krvou nevinného a nepoškvrneného Baránka, Krista.”

Pán Ježiš priniesol vytrhnutie z Egypta (exodus), kde je človek nielen vytrhnutý zo sveta a jeho starostí, ale je aj očistený od hriechov, zbavený právnej zodpovednosti a nenesie trest za svoje prestúpenia, ktorý je strašný – večný Boží hnev!

Poďme ešte hlbšie do tejto veci. Vykúpil tých, ktorí sú pod zákonom. Ľudia vedia, že majú dodržať zákon.

Ga 3:12: “Kto ich (totiž prikázania) plní, bude v nich živý.”

Stará zmluva bola postavená na človeku. Ak človek bude dodržiavať zákon, bude z neho žiť, bude sa navždy radovať z Božej prítomnosti vo večnosti. Na tejto veci stoja všetky náboženstvá, žiaľ aj cirkvi, ktoré odpadli od evanjelia. Oni veria vo svoje skutky a svoje zásluhy. Veria, že žijú celkom dobré a správne životy, snažia sa žiť podľa zákona a preto očakávajú odmenu. Ibaže stačí porušiť iba jedno prikázanie, ako píše Jakub vo svojom liste a je koniec všetkým nádejám. Preto Pavol napísal v liste Rimanom, že nikto nie je spravodlivý, nikto zo svojich skutkov nebude ospravedlnený.

Ľudia sú si dobre vedomý požiadavky plniť zákon, ale akokoľvek sa budú snažiť, sú otrokmi hriechu a zákon nikdy nenaplnia, nie sú toho schopní.

Ga 3:21: “Keby bol býval daný zákon, ktorý môže oživiť, bola by spravodlivosť skutočne zo zákona.”

Človek je od prirodzenosti otrokom hriechu a otrok hriechu nie je oslobodený od neustáleho páchania neprávostí:

R 6:20-21: “Lebo keď ste boli otrokmi hriechu, boli ste slobodní voči spravodlivosti. Lebo koniec toho je smrť!”

Preto Pavol v liste Galaťanom píše, že Ježiš prišiel vykúpiť tých, ktorí sú pod zákonom, ktorý zákon nedokážu naplniť, aby ho On sám naplnil miesto nich!

Tu je klam dnešného kresťanstva. Ľudia sa nazdávajú, že môžu naplniť zákon, že sa ráta aj snaha, pritom zákon je neúprosný a tvrdý – kto raz poruší jedno prikázanie, prehral svoju spásu! Boh totiž vyžaduje od človeka – absolútne naplnenie zákona. Katolícka cirkev vynašla učenie, že sa človek bude očisťovať cez oheň v očistci, čo je totálnym popretím a odmietnutím evanjelia. Boh vyžaduje už za života od človeka absolútnu čistotu, absolútnu bezhriešnosť. A to sa nijakým spôsobom nedá dosiahnuť z ľudskej strany.

Preto je tu evanjelium, ktoré je skutočne dobrou správou, že Boží Syn sa nato narodil, aby nás vykúpil spod zákona, za nás dodržal zákon, daroval nám svoju spravodlivosť, v ktorej sa ako jedinej môžeme ukázať pred Bohom Otcom.

Teda načo toto malé dieťa ležiace v jasliach prišlo? Prišlo v pravý čas, narodilo sa zo ženy ako Bohočlovek. Dieťa už ako dospelý človek – Pán Ježiš Kristus – vzal na seba celý Mojžišov zákon ktorý naplnil, a to nie pre seba a svoje zásluhy, lež pre nás a miesto nás!

Pokračovanie

Podľa predlohy R.C.Sproula

Reklamy