Kristovo narodenie III. Božie synovstvo, Ježiš ako večné Slovo, ktoré bolo u Boha, lebo bolo Bohom…

V predošlých zamysleniach, sme sa dozvedeli štyri veci z verša apoštola Pavla Galatským, ktorý si pripomeňme:

Ga 4:4-5: “Ale keď prišla plnosť času, poslal Boh Syna svojho, narodeného zo ženy, narodeného pod zákonom, aby vykúpil tých, čo sú pod zákonom, aby sme prijali synovstvo.”

Pavol nám tu hovorí, že prišla plnosť času, aby sa Boží Syn narodil, narodil sa zo ženy, čím Boh prijal človečenstvo, bol narodený pod zákonom ktorý musel do poslednej litery dodržať a to preto, aby vykúpil svoj ľud, ktorý v Neho uverí. Dnes sa pozrime na ostatné dve pravdy, ktoré sú v tomto vzácnom verši.

Vidíme ležať dieťatko v jasliach a pýtame sa, čo ešte toto dietko prináša ľudstvu, okrem spomínaných právd?! Ono prichádza nato, aby ľuďom darovalo synovstvo, tak píše apoštol. Čo je synovstvo, načo je synovstvo? Synovstvo znamená, že sa ľudia skrze vieru stávajú Synmi Božími. Aj keby by sa nám mohlo zdať, že titul – Syn – patrí len Pánovi Ježišovi, ktorý bol pravdivým Božím Synom, Pavol nás tu uisťuje, že máme právo na túto nezaslúženú poctu.

Pavol bol Rímskym občanom a dobre poznal Rímske právo. Jeho listy sú viac právnické, ako teologické, pretože po právnickej stránke sa dá lepšie vyložiť evanjelium, ako ho vtláčať do teologických pojmov. A tu Pavol píše, že sme prijali synovstvo Boha.

V Ríme bol v tom čase zákon, ktorý umožňoval ľuďom, čo neboli z rodu alebo rodiny, stať sa súčasťou rodiny, na základe adopcie. Je to obrovský pokrok oproti pohanským časom dávnej doby, kedy niečo takéto bolo nemysliteľné. Ak si aj Rímsky Cisár adoptoval nejakého človeka, ten človek získaval plné práva ako člen rodiny, mohol dokonca zastupovať samotného Cisára vo veci štátu. V právnom poriadku si bol úplne rovný so skutočnými deťmi toho, ktorý si ho adoptoval. Takýto syn dostal rovnaké meno aké mal rod, dedičstvo, rovnaké postavenie a rovnaké práva. A toto udeľuje Boh ľuďom, ktorí vierou prijímajú Krista.

Je to nezaslúžená pocta, nezaslúžený dar. Najprv si ale musíme uvedomiť, že tento dar nie je z nás, nebol nám ponúknutý na prijatie či neprijatie, ale nám bol darovaný nezaslúžene a to z milosti. Milosť je slovo ktoré znamená, že z našej strany nie je nič, čím by sme si dar synovstva zaslúžili. My sme boli deťmi neposlušnosti (Ef 2,2), od prírody deťmi hnevu (Ef 2,3). Boha sme nechceli, nemilovali, netúžili po Ňom, posmievali sme sa Mu, dokazovali sme si sami pre seba že neexistuje. Pokiaľ sa sám Boh nesklonil ku nám a nedaroval nám dar viery! My nemáme žiadnu zásluhu na viere, my nemáme žiadnu zásluhu na našom obrátení. Boh nás vzal zo špinavej časti sveta, kde je blato, temnota, hriech, smrad, síra z pekla, obliekol nás do nového čistého šatu, dal nám nové meno a postavenie svojho rodu.

Poslednou vecou nad ktorou sa zamyslime je tá, že Boh poslal svojho Syna. Poslal znamená, že Ježiš nevznikol narodením. Ježiš tu bol od počiatku spolu s Otcom, bol u Boha ako Slovo a to Slovo bolo Boh, ako začína Ján svoje evanjelium.

J 1:1: “Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a Boh bol to Slovo.”

Na počiatku už bolo Slovo (na počiatku už bol Ježiš – nevznikol v čase) a Slovo bolo u Boha  (Ježiš bol vždy u Boha) a toto Slovo bol Boh sám (Ježiš bol sám Boh). Ján napísal tento úvod proti sektám svojej doby, ktoré tvrdili, že Ježiš nebol Boh, že bol človek, ktorý vznikol v čase, alebo že bol duch a nemal telo, alebo že vzal Božstvo až narodením. Ján všetky tieto bludy vyvracia v čase svojom, ako aj v našom, kde sekty rovnako útočia na Bohočloveka Krista, čím sa zjavuje ich prázdnota, bez Svätého Ducha, ktorý toto tajomstvo odhaľuje len svojmu ľudu.

Kto Ježiša videl, Otca videl.

J 14:9: “Ježiš mu riekol: Taký dlhý čas som s vami, a nepoznal si ma, Filip? Kto mňa videl, videl Otca. Akože môžeš hovoriť: Ukáž nám Otca?”

To, že Boh Otec poslal svojho Syna, ktorý bol jednej podstaty s Otcom na zem znamená, že už pred večnými vekmi sa dohodli na diele vykúpenia Otec, aj Syn. Otec poslal svojho Syna a Syn bol plne Otcovi poslušný. Kto Syna videl, Otca videl. Kto Syna skrze Ducha spoznal, Boha Otca spoznal, pretože sú jedno…

J 14:7: “Keby ste ma poznali, boli by ste poznali aj môjho Otca. Ale odteraz Ho už poznáte a videli ste Ho.”

Efežanom Pavol vykladá, že všetko sa deje podľa dohodnutého odvekého ustanovenia a to medzi Bohom a Synom, ktoré sa uskutočňuje v Kristovi.

Ef 3:9,11: “Vysvetlil, aká je správa tajomstva, skrytého od vekov v Bohu, ktorý stvoril všetko; … podľa predvekého ustanovenia, uskutočneného v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi.”

Boh Otec ustanovil plán vekov. On vedel že ľudstvo padne do hriechu a preto ešte dávno predtým, ako bol svet svetom, ustanovil záchranu a to v osobe Svojho Syna, ktorý bol vždy s Ním a pri Ňom.

Ef 1:9-10: “Zjaviac nám tajomstvo svojej vôle podľa svojej blahovôle, ktorú si predsavzal v Ňom (Kristovi) na uplatnenie plnosti časov: totiž v Kristovi ako v Hlave zjednotiť všetko, aj čo je na nebi, aj čo je na zemi;”

Čo sa mení príchodom na svet, čo sa mení na Bohu vo svojom Synovi je to, že Boh sa nestal človekom na chvíľu – vzal na seba telo a potom ho zvliekol. Lež Boh, Ježiš Kristus, vzal TRVALE na seba ľudskú prirodzenosť, ktorú vzkriesením postavil do vyššej formy – osláveného tela, ktoré my ešte nemáme. Naše telo musí byť vzkriesené z prachu na konci vekov, aby sme boli úplne rovnakí ako naša hlava – Ježiš Kristus. Už dnes sme synmi Boha, už dnes sme bratmi Pána Ježiša, ale ešte nie sme v oslávenom tele, ako náš Pán, naše telo zomrie, rozpadne sa v prach a na konci časov bude vzkriesené.

Takže aké dieťa to leží v jasliach? Je to dieťa, na ktoré čakal celý svet, ktoré prináša vykúpenie od hriechov, vytrhnutie človeka z párov smrti a temných síl, je nám skrze Neho darované synovstvo ako dedičstvo, nové telo pri vzkriesení a večný život, kde už nebude smútok, plač a neprávosť. Toto je to dieťa, ktoré leží v jasliach a oslavuje ho kresťanský svet ako svojho Spasiteľa.

Kiež by viac kresťania hlásala evanjelium v tejto forme svetu, ako sa zháňali za darmi v čase vianoc. Kiež by viac zažínali svetlo do temných vianočných dní, ktoré sú najkratšími dňami v roku, kde je symbolické práve to, že do týchto temných krátkych dní, ktoré mali tak málo svetla, zasvieti svetlo Kristovho narodenia a tým pádom aj vykúpenia.

Amen…

Na motívy R.C.Sproula

Reklamy