Spoznaj Boha V. Božia nadvláda – dnes takmer nepoznaná Božia vlastnosť! (A.W.Pink)

Luther v jednom zo svojich listov Erazmovi píše: „Tvoje myšlienky o Bohu sú príliš ľudské.” Tento renomovaný učenec sa nad takouto výčitkou pohoršil, pravdepodobne tým viac, že pochádzala od syna baníka. Predsa si ju však plne zaslúžil. Aj my toto obvinenie uprednostňujeme pred veľkou väčšinou dnešných kazateľov a pred tými, ktorí, namiesto toho, aby sami skúmali Písmo, lenivo prijímajú ich učenie. Najneprijateľnejšie koncepcie o vláde a panovaní Všemohúceho ľudia teraz zastávajú takmer všade. Boh Písma je celkom neznámy dokonca aj pre nespočetné tisíce praktizujúcich kresťanov.

Za starozmluvných čias sa Boh sťažoval na odpadnutý Izrael: „Ty toto robíš, a ja mlčať mám, myslíš si, že som ako ty” (Ž 50,21)? Takéto musí byť dnes obvinenie voči odpadnutému kresťanstvu. Ľudia si predstavujú, že Najvyšší sa viac riadi citom ako zásadami. Predpokladajú, že Jeho všemohúcnosť je prázdny výmysel a satan dokáže zmariť Jeho úmysly vo všetkých smeroch. Myslia si, že ak aj nejaký plán alebo zámer vytvoril, musí byť taký, ako ten ich, ktorý sa neprestajne mení. Otvorene prehlasujú, že nech má akúkoľvek moc, musí byť obmedzená, aby nenarúšal pevnosť slobodnej vôle človeka a neobmedzoval ho na stroj. Všepôsobiace zmierenie, ktoré oslobodzuje každého, koho sa týka, tým degradujú na obyčajný liek, ktorý môžu hriechom nakazené duše použiť, ak to chcú urobiť. Zmenšujú silu nepremožiteľnej práce Ducha svätého na ponuku evanjelia, ktorú môžu hriešnici prijať alebo odmietnuť, ak sa im to nepáči.

Boh tohto storočia už pripomína vládcu Písma tak vzdialene, ako nejasné plápolanie sviece pripomína slávu poludňajšieho slnka. Boh, o ktorom sa hovorí z priemernej kazateľne, v obyčajnej nedeľnej škole, ktorý sa spomína v toľkej významnej náboženskej literatúre a o ktorom sa káže na väčšine takzvaných biblických konferencií, je výplodom ľudskej predstavivosti a výtvorom rozcitlivenej sentimentality. Pohania mimo hraníc kresťanstva si bohov vytvárajú z dreva a kameňa, zatiaľ čo milióny pohanov v rámci kresťanstva vytvárajú boha zo svojich telesných prianí. V skutočnosti sú iba ateistami, pretože medzi absolútne zvrchovaným Bohom a žiadnym Bohom neexistuje nijaká spojitosť. Boh s obmedzenou vôľou a prekazenými zámermi nemá nijaký nárok na božstvo a nie je hoden uctievania zaslúži si len pohŕdanie.

Vládu skutočného a živého Boha možno dokázať z nekonečnej vzdialenosti, ktorá oddeľuje stvorenia od Stvoriteľa. On je Hrnčiarom a oni sú len hlinou v Jeho rukách, ktorá má byť pretvorená na poctivé nádoby alebo rozmetaná na kusy (Ž 2,9) podľa Jeho želania. Keby sa všetci obyvatelia neba i zeme spojili v otvorenej vzbure proti Nemu, nespôsobilo by Mu to nijakú nepohodu. Na Jeho večný a nedostupný trón by to malo menší vplyv než spŕška stredomorských vín na týčiace sa skaly Gibraltáru. Také detské a bezmocné je stvorenie so svojím vplyvom na Najvyššieho. Písmo nám hovorí, že keď sa pohania spoja s odpadnutým Izraelom, aby porazili Hospodina a Jeho Krista, „ten, ktorý býva v nebesiach sa smeje” (Ž 2,4).

Absolútna a univerzálna vláda Boha sa jasne potvrdzuje v mnohých knihách Písma. „Tvoja je, Hospodine, veľkosť, moc, dôstojnosť, sláva i velebnosť, veď Tvoje je všetko na nebi i na zemi. Tvoje je kráľovstvo, Hospodine. Ty si ten, ktorý sa ako hlava vypína nad všetkým. …Ty panuješ nad všetkým” (1Kron 29,1112). Všimnite si, že to „panuješ” znamená teraz a nie „budeš panovať o tisíc rokov”. „Hospodine, Bože našich otcov! Ty si Bohom na nebi a vládcom nad všetkými kráľovstvami národov. V ruke máš moc a silu a nikto sa nemôže postaviť proti Tebe” (2Kron 20,6). Pred Ním sú prezidenti a pápeži, králi a cisári menej ako kobylky. „Ale On ostáva vždy jeden. Kto Mu odolá? Čo sa Mu zachce, to aj vykoná” (Job 23,13).

Vážený čitateľ, Boh Písma nie je žiadny pokrytecký panovník, žiadny neskutočný vládca, ale Kráľ kráľov a Pán pánov. „Uznávam, že Ty všetko môžeš, a nijaký Tvoj zámer nemožno prekaziť” (Job 42,2). Všetko, čo naplánoval, už koná. Všetko, čo ustanovil, zdokonaľuje. Všetko, čo sľúbil, uskutočňuje. „Ale náš Boh je v nebesiach, robí všetko, čo sa mu páči” (Ž 115,3). Prečo? Lebo „niet múdrosti, niet rozumnosti, nieto rady proti Hospodinovi” (Pr 21,30).

Božia vláda nad dielami Jeho rúk je v Písme jasne vykreslená. Neživá hmota, nerozumné stvorenia, to všetko plní nariadenie Tvorcu. Na Jeho radosť sa rozdelilo Červené more a jeho vody stáli po bokoch ako steny (2M 14); zem otvorila svoje ústa a vinní rebeli spadli zaživa do jamy (4M 14). Keď to nariadil, zastalo slnko (Joz 10); a pri inej príležitosti sa vrátilo o desať stupňov späť podľa Acházových slnečných hodín. Aby dokázal svoju nadvládu, prinútil havrany priniesť jedlo pre Eliáša (1Kr 17); železo plávať na vode (2Kr 6,5); skrotil levy, keď k nim do jamy hodili Daniela; prikázal ohňu, aby nepálil, keď do plameňov hodili troch Židov. Teda, „všetko, čo sa páči Hospodinovi, činí na nebi aj na zemi, v moriach a všetkých hlbinách” (Ž 135,6).

Božiu nadvládu možno vidieť aj v Jeho dokonalom ovládaní ľudskej vôle. Premýšľajte pozorne o Druhej knihe Mojžišovej 34,24. Všetci muži Izraela mali trikrát do roka opustiť svoje domovy a ísť do Jeruzalema. Žili uprostred pohanov, ktorí ich nenávideli za to, že si privlastnili ich územia. Čo teda Kanaáncom bránilo chopiť sa príležitosti počas neprítomnosti mužov, zotročiť si ženy a deti a zabrať ich majetky na farmách? Keby ruka Všemocného nedržala aj vôľu hriešnikov, ako by Boh mohol dopredu sľúbiť, že nikto „nezatúžť’po ich územiach (v. 24)? „Srdce kráľovo je v ruke Hospodinovej ako vodné toky, vedie ho, kamkoľvek chce” (Pr 21,1).

Niekto však môže namietať, že v Písme čítame, ako ľudia Bohu znova a znova vzdorovali, odporovali Jeho vôli, porušovali Jeho prikázania, nebrali ohľad na Jeho varovania a zapchávali si uši pred Jeho napomenutiami. Isteže, ale vari toto všetko ruší to, čo sme tvrdili doteraz? Ak áno, potom si Biblia zrejme protirečí. To je však vylúčené. Tieto námietky sa jednoducho vzťahujú na ľudskú hriešnosť proti zreteľnému Božiemu slovu. Spomenuli sme už, že Boh sa rozhodol sám. Pravidlo správania, ktoré nám dal a ktorým sa máme riadiť, dokonale nenapĺňa ani jeden z nás. Jeho vlastné večné rozhodnutia sa však naplnili do najmenších detailov.

Absolútna a všeobecná Božia nadvláda sa rovnako kladne potvrdzuje v Novej zmluve. Vieme, že Boh „koná všetko podľa rozhodnutia svojej vôle” (Ef 1,11) grécke slovo „koná” znamená „pracuje úspešne”. Preto čítame: „Lebo od neho, skrze neho a pre neho je všetko. Jemu sláva na veky. Amen” (R 11,36). Ľudia sa môžu chváliť, že sú slobodnými jedincami so samostatnou vôľou a majú slobodu konať tak, ako si želajú. Tí, ktorí hovoria: „Pôjdeme do toho a toho mesta, pobudneme tam rok a budeme obchodovať a zarábať”, by mali dodať: „Ak bude Pán chcieť” (Jk 4,13-15).

Tu je teda isté miesto na oddych srdca. Náš život nie je ani produktom slepého osudu, ani výsledkom rozmarnej náhody. Každý jeho detail je ustanovený od večnosti a nariadil ho teraz živý a vládnuci Boh. Bez Jeho dovolenia sa nám nedotknú ani vlasu na hlave. „Myseľ človeka si premyslí cestu, ale Hospodin riadi Jeho krok” (Pr 16,9). Akú istotu, silu a útechu by toto malo dať úprimnému kresťanovi! „V Tvojej ruke sú moje časy” (Ž 31,16). Potom mi dovoľte „utíšiť sa pred Hospodinom a čakať na Neho” (Ž 37,7).

Reklamy