Tri krátke zamyslenia Martina Luthera v treťom týždni Adventnom

1. Chudobným sa zvestuje evanjelium

Slepí vidia, chromí chodia, malomocní sa čistia, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú a chudobným sa zvestuje evanjelium. Mt11, 5

Túto kázeň o Kristovi a Jeho kráľovstve by sme mali veľmi pozorne brať na vedomie a usilovať sa, aby medzi nami neprestajne znela kázeň o tom, že Kristus má také kráľovstvo a je taký Kráľ, ktorý chce pomáhať biednym, chudobným ľuďom na tele a duši, keď ani celý svet so všetkou svojou mocou nemôže pomôcť. Lebo nikdy neprišiel taký vynikajúci doktor, ktorý by mohol slepému darovať zrak a malomocného očistiť, ktorý by mohol chudobným kázať evanjelium, to znamená: zarmútené, biedne, ustrašené svedomie pozvať k sebe a potešiť, ktorý by mohol predeseným srdciam, ktoré sa topia v smútku a obavách, darovať radosť a dobrú myseľ.

Toto je radostné, dobré posolstvo, že Kristus zaplatil za naše hriechy a my sme Jeho utrpením vykúpení z večnej smrti. Toto je Jeho kráľovstvo a Jeho poslanie, aby chudobným zvestoval evanjelium; k týmto chce prísť; lebo nemôže prísť k veľkým, vznešeným svätcom, ktorí nechcú byť hriešnikmi a nepotrebujú evanjelium.

2. Toto kráľovstvo patrí aj nám

Odpovedal jej anjel: Duch Svätý zostúpi na teba a moc Najvyššieho ťa zatieni; preto aj to, čo sväté narodí sa z teba, bude sa volať Syn Boží. L 1, 35

Túto kázeň prináša anjel zbožnej panne, že sa má tešiť na toto dieťa a oslobodiť sa od akéhokoľvek strachu a smútku. Ale túto kázeň nemá prijať iba ona; táto kázeň sa týka aj nás. A tak, hoci iba táto zbožná panna je matkou tohto Dieťaťa, tak predsa aj my patríme pod vládu a kráľovstvo tohto Dieťaťa. Lebo inak by to bolo s nami veľmi zle. Všetko, čo sme a máme, je dočasné a trvá veľmi krátky čas. Veď čo je štyridsať, päťdesiat alebo hoci aj sto rokov? Ale tomu, kto by mohol žiť v takom kráľovstve, ktoré je večným kráľovstvom, by sa vodilo dobre a mal by dôvody stále skákať od radosti.

K tomu smeruje kázeň anjela. Týmito slovami nám chce pripomenúť, čo je časný život, v ktorom je tak mnoho nebezpečenstva, v ktorom je hriech a smrť, a chce, aby sme boli schopní pochopiť, že hovorí o kráľovstve, ktorému niet na svete nič rovného, o večnom kráľovstve, ktoré nebude mať konca.

3. Na Krista ukazuje celé Písmo

Čo sme videli a počuli, zvestujeme aj vám. 1J 1,3

Taký je teda Kristus, náš Pán, pravý Boh a pravý človek, ktorého Otec ustanovil a určil, aby tým bol. Lebo On má byť hlavným prameňom a studnicou, z ktorej prýšti sama milosť, pravda a spravodlivosť, takže od Neho máme dostávať a užívať milosť a spravodlivosť a od neho máme dostávať milosť nad milosť a pravdu za pravdou.

Evanjelista hovorí, že toto sme videli vlastnými očami, počuli vlastnými ušami, toho sme sa dotýkali vlastnými rukami, a z Jeho slov a skutkov sme poznávali, že On je Slovo života a nevýslovný prameň všetkej milosti a pravdy. Kto túži mať na tom účasť, či je to už Mojžiš, Eliáš, Izaiáš, Ján Krstiteľ, ten nech príde sem a nech to všetko prijme od Neho a od nikoho iného; lebo inak musí byť naveky stratený.

„Lebo my všetci, bez jedinej výnimky,” hovorí evanjelista, „sme prijali z Jeho plnosti, a to milosť nad milosť, pravdu za pravdou.”

A tak celé Písmo sväté, od začiatku až do konca, ukazuje na Krista, a v tejto veci, keď ide o hľadanie a nachádzanie milosti a pravdy, mlčí o všetkých iných svätých. Ak má človek dosiahnuť tieto veci, musí to pochádzať „z Jeho plnosti”; naše odrobinky, omrvinky, kvapôčky, kúštičky to nedokážu.

Reklamy