Hospodin ochudobňuje aj obohacuje, ponižuje i povyšuje. 1S 2:7

Aké mocné a silné je učenie o zvrchovanosti Boha. Aké je potešiteľné pre ľudské srdce. A predsa iné srdce, ktoré sa spolieha samo na seba, sa nedesí ničoho viac ako toho, že svoj život nemá absolútne v rukách, že všetko do poslednej stotinky sekundy riadi mocný Boh. Preto človek, ktorý sa spolieha na svoju silu, potešuje sa tým, že sa sám obrátil k viere, potešuje ho synkretizmus – kde je to on kto tvorí svoje spasenie, k tomu mu Boh iba pomáha, ako druhotná príčina – nemá rád Boha Všemocného a zvrchovaného.

Kresťania dnes poväčšine veria v toto: Boh je súperom zlých síl, mocností a diabla. Keď sa deje vo svete dobro, je od Boha, keď sa deje zlo, je od diabla. Táto viera neprináša nič iného iba to, že Boh nie je až tak mocný, pretože diabol Mu môže kaziť jeho zámery. I keď koncom takejto viery je to, že všetko napokon dobre dopadne, predsa v čase to má Boh ťažké, lebo musí bojovať s temnotou, nad ktorou raz zvíťazí. Ale takto to vôbec nie je. Písmo píše:

Pl 3:38: “Nepochádza z úst Najvyššieho zlé i dobré?”

Tento verš všetko predošle napísané marí. Od Boha je dobro, od Neho je aj zlo. Avšak, nikdy si nesmieme myslieť, že pod slovom zlo sa skrýva – hriech. Boh hriech nenávidí, On je úplné svetlo, nie je v Ňom ani len kúsok tmy, kúsok hriechu.

1J 1:5: “A toto je zvesť, ktorú sme počuli od Neho, a zvestujeme vám, že Boh je svetlo a nieto v Ňom nijakej tmy.”

Pre človeka je zlo utrpenie, bolesť, choroba, zlá vláda, smrť priateľa, blízkej osoby, dieťaťa, vojna, prenasledovanie, finančná tieseň, ťažké životné podmienky, ťažká práca, a mohli by sme pokračovať ďalej. Každé utrpenie v živote človeka je zlom, o ktorom hovorí vyššie zmienený verš. Boh koná v dvoch fázach. Buď priamo zasahuje do života človeka, alebo dopúšťa rôzne situácie na človeka. Dobrým príkladom je Jób, na ktorého Boh skrze diabla dopustil nešťastie, dopustil zlo. Nie hriech, ale zlé postavenie, ťažkosť života, chorobu, smrť blízkych. Všetko toto nie je hriechom. V živote človeka sa ale tomu hovorí – zlo. Jóbova žena videla zlo, ktoré sa stalo jej mužovi a preto ho navádzala, aby sa Bohu rúhal. Jób jej odpovedal:

Jb 2:10: “Aj ty vravíš ako nejaká bláznivá žena. Dobré prijímame od Boha, a zlé by sme nemali prijímať?”

Jób je vzorom veriaceho človeka, ktorý pozná zvrchovanosť Boha. On veľmi dobre vie, že všetko čo človek má, je od Boha a preto hovorí, že dobré je ľahké prijímať, ale rovnako tam máme prijímať aj to zlé, čo sa v živote človeka vyskytne. Všetko pramení z Boha a jeho ruky.

Ak rozjímame nad zlom, ktoré Boh dopúšťa na človeka, aj v tom je nejaký zámer a vyšší cieľ. Boh mnohokrát dopustí zlo do života toho, kto si žije rozšafne, utráca, opíja sa, užíva si života a odrazu príde ťažká choroba. A tento človek si uvedomí márnosť svojho predošlého spôsobu života a pýta sa otázky, na ktoré by sa v čase svojho utrácania nikdy nepýtal: Aký má život zmysel? Existuje vyššia sila, ktorá riadi beh dejín? Pri týchto otázkach príde k písmu a ak Boh má pre neho pripravené obrátenie, zaiste do neho vstúpi, bude mu strhnutý slepý závoj z očí a on uverí v Krista. Takže to zlo, ťažká choroba, napokon slúžila na dobré, na lepšie, ako by sám chcel. On by nikdy ku Kristovi nešiel, ale Boh chcel pre neho dobro a preto dopustil na neho zlo a opäť musíme prízvukovať – nie hriech.

Boh má každú jednu sekundu nášho života v rukách. Neexistuje čas, v ktorom by Boh nebol prítomný v našom osobnom aj verejnom živote. Mnoho ľudí, ak sa im prihodí niečo dobrého, velebia zvrchovanosť Boha keď hovoria: chvála Bohu, že som dnes stretol toho človeka, že som dostal túto dobrú prácu, že mi dal Boh dieťa. Opačne však sotva kto Boha chváli, ak dopúšťa zlé. Nikto nehovorí – chvála Bohu, že som nestihol ten spoj a prišiel neskoro do práce, vďaka Bohu, že mi rozbili na aute okno a ukradli mi peňaženku, ktorá mi vypadla na sedadle, ďakujem Pánovi zato, že moja manželka mala potrat.

Ako ťažko by sme v takýchto chvíľach Bohu ďakovali a koľkí z tých, ktorí toto teraz čítajú sa hrozili, zvášť z toho príkladu ďakovaní za potrat. Napriek tomu Boh všetko riadi a nič sa nedeje bez Neho. On vidí budúcnosť, On vidí náš život ako na dlani a preto jeho cesty prevyšujú tie naše, mnohé veci si uvedomíme až neskôr, prečo sme museli prejsť peklom na zemi, aby sme dostali niečo lepšie tak, ako to dostal napokon Jób. Jób je nám vzorom vo viere, pretože on velebil Boha nielen v dobrom, ako je u nás zvykom, ale aj v zlom, pretože poznal moc Boha a jeho svätú ruku. Nepoznal Boží zámer, ale vedel, že Boh koná pre určitú príčinu a hlavne – má na to plné právo. Zlo u Jóba sa nielenže premenilo napokon na dobro, Jób zbohatol a bolo mu navrátené všetko čo mal aj predtým, Boh ho veľmi požehnal – tento príbeh je nám na ukážku i varovanie, aby sme Boha brali vážne. Tiež nám príklad krásne ukazuje, ako je to s Bohom a satanom, ktorý je iba poslíčkom u Hospodina, žalobcom a jeho moc siaha len potiaľ, pokiaľ mu Boh dovolí ísť.

Musíme si uvedomiť ešte aj inú vec, keď Boh dopúšťa na človek zlé. Zvlášť kresťania nemajú ľahký život, majú veľa skúšok a pokúšaní, naproti tomu pohania si žijú v kľude, často v prepychu, mnohí ovplyvňujú dianie v politike a vo svete svojimi peniazmi. Boh totiž svoj ľud vychováva prísne, ako otec svoje dieťa, aby z tohto ľudu vyrástol dobrý strom, ktorý bude dávať svetu ovocie a príde ku spáse. Preto písmo hovorí:

Žd 12:6: “Lebo koho miluje Pán, toho prísne vychováva, a šľahá každého, koho prijíma za syna.”

Tu si musíme uvedomiť, že ak nás Boh zaťažuje skúškami, ťažkosťami, zlými podmienkami, my sa z toho máme len radovať, pretože ak by sme nemali skúšky a problémy, boli by sme na strane pohanov, ktorých Boh necháva napospas svojmu skazenému hriešnemu srdcu.

Pohanská rodina má jedno, dve deti, viac už mať nechcú, pretože by im to ohrozovalo rozpočet a nemohli by si žiť na vysokej nohe. Ak nepatria Bohu a nikdy patriť nebudú, Boh ich nechá tak, nebude sa starať do ich života, čo neznamená, že od nich odíde – ale ich nechá samých na seba. Oni sa budú posmievať rodine, ktorá má osem detí, že ledva táto rodina vyžije, deti nosia lacné veci, každú korunu musia otáčať v ruke – ale toto je Božia výchova, ktorý na túto rodinu dopúšťa takéto problémy. Naopak, koniec týchto pohanov bude strašný, naproti nim táto rodina a jej deti, sú vychované k poslušnosti, pokore, jednoduchosti a všetko to Boh mieri k ich spáse. My to v živote vidíme ako krivdu, ako nespravodlivosť, že jedni ľudia sa majú dobre, užívajú si života a iní ľudia žijú v biede, ale Božie zámery a cesty sú pre nás skryté. Čo si môžeme dobre všimnúť je to, že všetky zámery Boha smerujú k dobru svojho ľudu, ktorý uveril v Krista.

Ako príklad by sme si mohli vypichnúť Jozefa, ktorého bratia predali do otroctva. Napokon jeho ťažký život otroka a väzňa v Egypte, spôsobil záchranu nielen pre seba, ale aj pre svoju rodinu, ktorá Bohu slúžila, svojim bratom, ktorý aj keď Jozefovi ublížili, Boh sa o nich staral ako o svoj ľud a napokon aj obecná milosť Boha spôsobila to, že celý Egypt prežil hladomor, ba aj národy okolo, ktoré si kupovali od Egyptu obilie.

Gn 50:20: “Vy ste, pravda, zamýšľali proti mne zlé, ale Boh to obrátil na dobré, aby tak učinil, čo je dnes zjavné: totiž, aby mnohých ľudí zachoval nažive.”

Mimo Boha nie je ani jedna chvíľa, kedy by On bol mimo dianie vo svete, kde by nejaký politik, alebo bankér, alebo zločinec urobil niečo, z čoho by bol Boh prekvapený, zaskočený a musel by ísť hasiť. Boh dopustil na bezbožnú Európu dve svetové vojny a dnes dopúšťa mnohé krízy a ťažkosti. Ale aký to má dopad na veriaceho človeka? Vari má menej viery, bolo mu ukrivdené, stratil kráľovstvo Božie? Vôbec nie, ba práve naopak. V tomto zmätku si Boh mnohých povolá z temnoty do svetla, aby pochopili Jeho neohraničenú moc a velebili ho vo svojich srdciach.

Iz 45:7: “Ja formujem svetlo a tvorím tmu, pôsobím blaho a tvorím biedu; ja som Hospodin, ktorý to všetko robí.”

To, že toto čítate a dostali ste až sem, nie je nejaká náhoda zvlášť pre tých, ktorí nikdy o zvrchovanosti Boha nepočuli a to môžu byť kresťania niekoľko desaťročí. Alebo ste pohania, ktorí hľadajú zmysel života a Boh môže aj tento text preniesť do vášho srdca, aby ste otvorili Písma a začali spoznávať Toho, kto o vás vedel ešte skôr, než ste sa narodili.

Jr 1:5: “Skôr, ako som ťa utvoril v živote matky, poznal som ťa.”

Boh o vás vedel ešte v čase, kedy nebol stvorený svet. Už vás mal v mysli a poznal všetky vaše dni a hodiny, do ktorých vstúpite. On vie ako skončíte, kedy zomriete, kedy sa oženíte, vydáte, koľko budete mať detí a ako sa budú volať. Boh vás nielenže pozná, riadi vás život, ale vám aj dáva spásu z milosti, ak uveríte v Krista, Jeho Syna. On naplánoval dejiny sveta, ktoré sa plnia podľa jeho predsavzatia. On počíta s každou vašou myšlienkou, s každým vašim rozhodnutím, ktoré ešte ani svet nebol svetom – zapasoval do svojho plánu. To znamená, že sme povinní sa rozhodovať správne, podľa Božej normy, máme zodpovednosť pred Bohom konať podľa práva, pretože niekto by si mohol povedať, že ak Boh už rozhodol, načo sa mám namáhať?! Toto sú myšlienky toho zlého a nie Božie. Boh nám dal normy, zákon, evanjelium, Ducha Svätého, rady, príklady, svoje Slovo zapísané v biblii – toto všetko máme uchopiť a žiť tak, ako Boh od nás vyžaduje s Jeho pomocou. My aj keď nebudeme konať Jeho vôľu, si použije naše zlé rozhodnutia, alebo nám ich zmarí a dá nám cestu, podľa Jeho svätej vôle.

Iz 46:10: “Ja od počiatku zvestujem budúcnosť a od pradávna to, čo sa ešte nestalo. Ja vravím: Môj zámer sa splní, a uskutočním všetko, čo chcem.”

Pamätajme na to, že nad každým našim rozhodnutím, skutkom, myšlienkou, je vyššia Božia moc, ktorá ju vidí, vie o nej a preto záleží na nás, ako ju použijeme, pretože je zapasovaná v Božom pláne. Je lepšie, keď sa rozhodujeme podľa Boha a nie podľa seba. Aj keď ideme hrešiť, úmyselne či neúmyselne, Boh počíta z týmto hriechom a buď nás nechá v ňom spadnúť, alebo nám ho prekazí vykonať. Naša zodpovednosť je v tom, aby sme nehrešili – nie aby sme sa starali o Boží plán. Nikdy si nemýľme postavenie. Pokiaľ my sme padlí ľudia, absolútne závislí na Bohu, On je neobmedzený Pán. Naša povinnosť je poslúchať a veriť, že všetko čo Boh koná, bude nám slúžiť na dobré, zvlášť ak sme deti Božie:

R 8:28: “A my vieme, že milujúcim Boha, povolaným podľa rady (Božej), všetky veci slúžia na dobro.”

Vždy majme na pamäti, že nad našim životom, nad každou jednou sekundou, bdie Božia zvrchovaná vôľa. Ak sa nám prihodí čokoľvek, nemáme si zúfať, práve naopak – musíme vidieť Božiu ruku nad Jeho dielom v čase. Toto je najťažšia vec, toto je jadro viery vôbec. Ak vyznávame krédo, nejaký katechizmus, poznáme biblické pravdy, poznáme zvrchovanosť, nie je to nič proti tomu, čo je viera. Viera je nielen veriť v tieto veci, ale vidieť Boha v našom každodennom živote a toto duchovné videnie pretaviť do dôvery, že všetko čo Boh koná, všetko čo dopúšťa, má svoj význam, pre nás skrytý, ktorý sa obráti na dobré pre mnohých ľudí, zvlášť veriacich. Pretože náš cieľ nie je tento život, ale večnosť. Boh nepozerá ani tak na náš prítomný okamžik, ako na cestu do kráľovstva nebeského.

Preto neustále majme na pamäti Božiu zvrchovanosť, v každom okamžiku nášho života. Zrekapitulujme si svoj život, aby sme videli Jeho mocnú ruku v konaní, ktoré Boh vykonal od mladosti u nás až po súčasnosť. A to nielen to dobré čo nám Boh dal, ale aj to zlé, čo na nás dopustil. Verme, že aj tie ťažké veci ktoré nás postretli, napokon poslúžia na dobro, i keď nám sa môže zdať, že je to všetko inak. Vezmime si príklad z Jóba, ktorý nezhrešil proti Bohu, ktorý mu všetko vzal a iba povedal: Boh dal, Boh vzal, nech je pochválené meno Hospodina.

O tomto je viera – v ťažkostiach dôverovať Bohu, neupadať do slabosti, beznádeje, depresie, lež veriť, že všetko čo sa deje, deje sa pre dobro vykúpeného ľudu. Vojny, pohromy, prenasledovania, slúžia kresťanom na zocelenie, pohanom na súd.

Ak si ešte neuveril v Krista a dostal si sa až sem, nezúfaj, nezatvrdzuj si srdce, neopovrhuje Božou mocou, ale si ju privlastni a staň sa aj ty vojakom tak mocného a zvrchovaného Kráľa. Akonáhle prijmeš Krista, získaš všetko. Aj keď písmo hovorí že je to Boh, ktorý obracia duše k sebe, povinnosť človeka je uveriť. Výzvy na uverenie sú v biblii v mnohých veršoch. Nič ti nebráni, aby si uveril. Kristus ťa nevyženie, ak mu povieš a budeš to aj skutočne chcieť – chcem byť tvojim učeníkom! Aj toto rozhodnutie je už dávno zapísané v Božom veľkom pláne. Svojim odmietnutím nezmeníš vôľu Všemohúceho, ale ju naplníš. Naplň ju lepšie ako odmietnutím – naplň Jeho plán tým, že Mu odovzdáš svoj život a budeš si prosiť o dar viery.

Boh všetko vie, je mocný, silný, v Jeho rukách je absolútne všetko, ani vlas sa nám neskrivý na hlave bez Jeho dopustenia, ani vrabec nespadne na zem len tak. Pre Boha je svet už skončený, to len my v čase napĺňame Jeho cestu, ktorú nám vymeral.

Iz 44:7: “A kto je ako ja, nech sa ohlási, nech mi to oznámi a predloží. Kto ohlasoval od večnosti budúce veci? Nech mi oznámia, čo má prísť.”

Amen…

Reklamy