Prekliaty je každý, kto by hlásal iné evanjelium, aj keby išlo o nové zjavenie samotného Ježiša

Existuje len jedno evanjelium a to, ktoré nám najlepšie objasnil Pavol vo svojich listoch. Existujú totiž aj iné evanjeliá, náhradné, inak znejúce ako to Pavlovo. Bolo tomu už za čias Apoštolov, rannej cirkvi, mučeníckej cirkvi, Rímskej a východnej cirkvi, protestantizmu, taktiež i dnes. Vo všetkých časoch existovalo pravé evanjelium, zarovno s ním bola hromada iných evanjelií, kde sa spomína Ježiš, kde sa spomína kríž, a predsa to nie je evanjelium a nemá moc spasiť. Pavol sa hnevá svätým hnevom na Galaťanov, ktorí odbehli od evanjelia k falošnej zvesti takto:

Ga 1:6-9: “Čudujem sa, že od Toho, ktorý vás povolal v milosti Kristovej, sa tak rýchlo odvraciate k inému evanjeliu, ktoré ani nie je iné evanjelium. Sú však niektorí, čo robia zmätok medzi vami a chcú prekrútiť evanjelium Kristovo. Ale keby sme aj my, alebo keby vám anjel z neba zvestoval (iné) evanjelium miesto toho, ktoré sme vám my zvestovali, – nech je prekliaty! Ako sme prv povedali, aj teraz znovu hovorím: ak vám niekto zvestuje (iné) evanjelium miesto toho, ktoré ste prijali, – nech je prekliaty!”

Pavol berie tak vážne zvesť evanjelia z milosti – že preklína aj anjelov, ktorí by inak učili, nieto ešte ľudí. Preklínal by všetky možné zjavenia, ktoré sa v cirkvi objavili a je jedno či by išlo o zjavenie Ježiša, alebo jeho mamy Márie, alebo nejakých svätcov ktorí zosnuli – ak by hlásali niečo iné ako spasenie z milosti – nech sú tieto zjavenia prekliate!

Aké teda Pavol hlása evanjelium. Sám to píše v liste Korinťanom takto:

1Kor 15:1-4: “Pripomínam vám, bratia, evanjelium, ktoré som vám zvestoval, ktoré ste aj prijali, aj zotrvávate v ňom, a skrze ktoré aj dosahujete spasenie, ak ho zachovávate tak, ako som vám ho zvestoval, iba ak by ste boli nadarmo uverili. Odovzdal som vám totiž predovšetkým, čo som aj sám prijal, že Kristus umrel pre naše hriechy podľa Písem a bol pochovaný a v tretí deň bol vzkriesený podľa Písem.”

Kristus umrel pre naše hriechy – to je prvá vec Pavlovho evanjelia. Vyznávanie hriechov káže Ján vo svojom liste, hriechy je potrebné naprávať, posväcovať si život – ale toto nie je súčasť evanjelia, i keď sa tu hriechy spomínajú. Evanjelium je o smrti Krista, ktorý zomrel za naše hriechy, ktoré vzal na seba, pribil ich na kríž a Boží hnev na Jeho tele tieto hriechy raz a navždy odpratal zo sveta. My v čase do mnohých hriechov vstúpime, Boh ich predom pozná, vie o nich – Boh je Pánom času – ale tieto hriechy ľuďom už nepočíta, lebo Jeho Syn za ne zomrel.

Ko 2:13-14: “Aj vás, ktorí ste boli mŕtvi v priestupkoch a neobriezke svojho tela, oživil spolu s Ním (Kristom), keď nám odpustil všetky priestupky a dlžobný úpis, ktorý s predpismi (zákona) proti nám bol a nám prekážal, vymazal a odstránil, pribijúc ho na kríž.

Pavol teda píše, že Ježiš zomrel pre naše hriechy. Potom píše, že bol pochovaný a v tretí deň vstal zmŕtvych. Pán Ježiš nielenže zomrel pre naše prestúpenia, on po troch dňoch vstal opäť k životu vzkriesením tela, ukazoval sa mnoho dní učeníkom, odišiel do nebies, k svojmu Otcovi, kde sa posadil na Jeho pravicu. Dobre si všimnime, že Pavol prízvukuje – podľa Písiem. Bez Písiem by mohlo ísť o pochybnú správu, ľudskú správu, ale Pavol celé Kristovo ukrižovanie, smrť, vstanie zmŕtvych dokladuje starou zmluvou.

Evanjelium je nádherný príbeh Božieho Syna, ktorý sa rozhodol zachrániť ľudský rod a to tým, že sám seba zmaril, aby sme my mohli žiť. Ak by to neurobil, kráľovstvo Božie by zostalo prázdne, všetci ľudia by spolu s démonmi skončili v ohnivom jazere. Preto je nemiestne povedať, že človek môže byť spasený skrze iných veľkých duchovných vodcov, ktorí rovnako potrebujú spasenie v Kristovi, lebo iba On je jediná cesta k zmiereniu s Bohom Otcom.

Evanjelium je posolstvo o milosti, ktoré je potrebné prijať vierou – nijak inak. Evanjelium nie je zákon, ktorý človek musí dodržať, nie je to dobrá rada veľkého Učiteľa Ježiša. Toto sú náhradné evanjeliá, ktoré nemajú moc spasiť. Pozrime sa na ďalšie:

Evanjelium nie je dodržiavanie rituálov, omší, liturgií, nariadení. Evanjelium nie je poddané pod ustanovenia cirkvi, denominácie, kde je potrebné sláviť predpísané sviatky, zúčastňovať sa na Bohoslužbách, vykonávať púte, krížové cesty, modlitebné stretnutia. Aj keď všetky tieto veci nie sú vo svojej podstate zlé, pomáhajú mnohým ľuďom k zbožnosti – nie sú evanjeliom, nemôžu nás spasiť!

Evanjelium jednoducho uvádza Krista ako Spasiteľa, ktorý bol ukrižovaný, vzkriesený, posadil sa k Bohu Otcovi po pravici. Všetko to nevykonal pre seba, ale pre nás, pre zahladenie našich hriechov. Teda celá spása nespočíva v nás, ale v Synovi – chvála Mu za toto veľdielo.

Evanjelium nestojí tak, ako ho hlásajú Mormóni ktorí tvrdia, že akýsi anjel obnovil evanjelium skrze novú cirkev a nové obrady. Toto je iné evanjelium. Z evanjelia nemôžeme nič uberať, ani nič pridávať. Ak sa anjel zjavil Mormónom a povedal im novú správu – preklial sám seba skrze Pavlovo kázanie a toto evanjelium je prekliate.

Evanjelium nie je o našich skutkoch. Ak niekto bude tvrdiť, že do neba sa dostane človek tak, že bude dodržiavať zákon, (ktorý je svätý a dobrý) – hlása falošné evanjelium. Po prvé zákon nikto nedodrží a preto z neho nemôže byť nikto ani spasený. A po druhé, týmto sa obchádza Kristovo dielo, ktoré má moc spasiť, kde dodržiavanie zákona spásnu moc pre padlého človeka absolútne nemá. Je to veľmi falošná zvesť v dnešnom svete. Pastori si vezmú desatoro, učia ho ľudí dodržiavať a povedia – ak budete podľa tohto zákona žiť – budete spasení. Ak spadnete – pôjdete na spoveď, ktorá vás zodvihne a dodržiavate desatoro ďalej. Toto je starozákonný spôsob, kde miesto spovede sa nosili kňazovi zvieratá na obetovanie za hriechy. Toto ale nemá s evanjeliom vôbec nič spoločného.

Evanjelium tiež nie je to, že človek všetko opustí, odíde zo sveta na osamelé miesto, alebo do kláštora, kde za sebou zatvorí dvere a žije iba na modlitbách. Vďaka Bohu že ranná cirkev s Apoštolmi, niečo podobného nevykonali, inak by sa sotva evanjelium bolo šírilo. Títo ľudia v kláštoroch sú vyučení v tom, že sú to oni, kto sa obetujú za spásu sveta. Rovnako tak zmýšľajú a konajú ľudia, ktorí žijú vo svete, vezmú si na seba dobrovoľné ťažkosti utrpenia ako napríklad – dávajú si povraz okolo drieku, ktorý ich reže do krvi, bičujú sa, používajú iné formy samo-mučeníctva – toto tiež nie je evanjeliom, pretože Kristus všetko vyplatil a je špatné, ak ľudia miesto tejto radostnej viery, chcú niečo ku Kristovmu utrpeniu pridávať.

Evanjeliom tiež nie je humanistický pohľad na svet a človeka, kde miesto jasného kázanie Božieho slova, sa vyberajú také kázne, ktoré nikoho nenapomínajú, neformujú, nehovoria k jeho svedomiu, aby neurazili. Kde sa zatajuje skutočnosť pekla, či posledného súdu. Ide o modernistický pohľad, kde sa príliš nespomína ani Kristova krvavá obeta, aby krv nepohoršila poslucháčov – ide o zriedené evanjelium kde pomer evanjelia a humanizmu je 99 ku jednej.

Evanjelium nie je ani to, že nejaký kresťanský vedec, popiera realitu hriechu, choroby, smrti, zázrakov v Písme a tak prechádza niekam do oblastí východných náboženstiev, kde verí, že Boh je všetko a všetko je Boh.

Evanjeliom nie sú mnohé zjavenia ktoré sa dejú a diali po svete, pretože jediným právoplatným zjavením je zjavenie Boha v ľudskom tele – Ježiša Krista, ktorý ako bolo spomenuté hore – zaplatil za naše hriechy a dokončil dielo spasenia. Už neexistuje nič, čo by sa malo k tomuto dielu pridať!

Všetky tieto iné evanjeliá, a je ich oveľa viac, sú evanjeliá falošné, ktoré zvádzajú od úzkej cesty. Úzka cesta nie je cestou, na ktorej je potrebné po kolenách chodiť až k úzkej bráne, ale je to cesta zachovania pravého evanjelia, neodstúpenie od neho ku skutkom. Toto je obrovský zvod! Je ľahšie dodržiavať nejaké nariadenia, ako zveriť úplne všetko Kristovi – celú svoju spásu, kde človek neprispieva absolútne ničím. Istotne že kresťan zažije ťažkosti, protivenstvá, boj s hriechom – to je jeho poslaním – ale nikdy nesmie odstúpiť od Krista a Jeho skutkom, ku sebe a svojim skutkom, alebo ku skutkom iného človeka.

Ozajstné evanjelium je jedno, je zapečatené Duchom Svätým, je to evanjelium milosti, prijíma sa výhradne len vierou. Po celé stáročia toto evanjelium premenilo nešťastných ľudí, na ľudí šťastných, byť aj mučeníkov pre Krista, ale spokojne odchádzajúcich z tohto sveta.

Preto Pavol píše: R 1:16-17: “Veď ja sa nehanbím za evanjelium (Kristovo): lebo mocou Božou je ono na spasenie každému veriacemu, najprv Židovi, a aj Grékovi. Zjavuje sa v ňom zaiste spravodlivosť Božia z viery pre vieru, ako je napísané: Spravodlivý z viery bude žiť.”

Vidíme tu to Pavlovo konštatovanie. Nie zo svojich skutkov bude človek spravodlivým – lež z viery. Spravodlivý bude z viery žiť.

Evanjelium sa musí hlásať nie podľa cirkevnej tradície, cirkevného učenia, ale podľa Svätého Ducha, v Jeho moci, ktorý sa postaví proti každému napodobňovaniu evanjelia, nahradeniu, ktoré vymyslel človek, vynašiel iné – ľudské napodobneniny, ktoré mu vnukol diabol. Iba diabla mohla napadnúť myšlienka, hlásať skreslené evanjelium, ktoré nemá žiadnu moc a silu. A človek, ktorý dostal takéto vnuknutia na hlásanie iného evanjelia, bol obdivovaný za svoju prácu, vo svojej pýche však slúžil satanovi a vynašiel učenia, ktoré sú iba placebom, čo nemajú žiadnu moc spasiť.

Satanovo evanjelium je všetko, čím je človek oklamaný, že môže miesto Božej spravodlivosti, uplatniť nejakú ľudskú spravodlivosť. Pavol o tom píše:

R 10:3: “Keďže nepoznajú spravodlivosť Božiu a snažia sa uplatňovať svoju, nepoddali sa spravodlivosti Božej.”

Falošné evanjelium bez ohľadu na jeho vonkajšiu formu, sa bude snažiť do centra pozornosti sústreďovať človeka. Čo môže človek konať, aké zásluhy môže získať, aké skutky môže uplatniť, hovorí o sile a veľkosti človeka. Naopak – Kristovo evanjelium prichádza k zlým a nespravodlivým ľuďom, ktorých učí o spravodlivosti Božej, ktorú Boh pripisuje všetkým, ktorí v Neho (v Trojicu) veria.

Iné evanjelium sa snaží zapáčiť Bohu, ukázať mu svoju silu – Božie evanjelium hovorí opak – o ľudskej slabosti, hriechu a nie sileR 5:8: “Ale Boh dokazuje svoju lásku k nám tým, že Kristus umrel za nás, keď sme boli ešte hriešni.”

Evanjelium je o spočinutí v Kristovi, ktorý sa stal prostriedkom k zmiereniu s Bohom Otcom. Vtedy keď človek aj keď zomrie, bude žiť. Prečo hľadať cestu svojich skutkov, na ktoré je človek pyšný, keď toto je široká cesta k zatrateniu. Boh všetko vykonal, stačí to vierou prijať a potom celý život v tom zostať pevne zakorenený, keď na konci života človek môže spolu s Pavlom vyhlásiť: 2Tm 4:7: “Dobrý boj som dobojoval, beh dokonal, vieru zachoval.”

Pavol zachoval vieru a to je to najťažšie. Vábenie diabla ku skutkom, bude prežívať každý kresťan po celý život, kde drvivá časť ľudí, prejde od Krista k sebe, i keď bude hovoriť, že Kristus všetko vykonal – ich srdcia budú pyšné na seba a svoj kresťanský život. Vieru zachovať, ako ju zachoval Pavol je obtiažne, preto sa musíme mať neustále na pozore, aby sme všetko zverovali Bohu a len Jemu. Aby sme celú spásu vložili na Krista a len na Neho. Ak od tohto odstúpime ku svojim skutkom, stojíme v inom evanjeliu, ktoré nemá žiadnu moc nás spasiť…

Amen…

Reklamy