Zvrchovanosť Boha (biblické témy). Ničota človeka a Božia veľkosť

Žijeme v dobe, kedy človek sám seba tak vysoko povýšil, že sa nazdáva že je sám Boh. Aj kresťanstvo upadlo do tohto bludu, kedy sa povyšujú ľudia na vysokú úroveň a nebolo tomu inak počas celej éry cirkvi. Miesto obracania sa na totálne zvrchovaného Boha, sa človek začal obracať na človeka, na svätých, ich príhovory, ale Písmo sa pýta – kto je človek? Veď Pavol sa hnevá, že sa v zbore hádajú o to, kým boli pokrstení, ako keby toto bolo dôležité – oslavovať hriešneho padlého človeka?

Miesto oslavy Boha, človek upadol do osláv človeka. Ježišova Matka je dnes oslavovaná zarovno s Bohom, ba v mnohých srdciach je vyššie ako jej Syn. Ale čo ona sama hovorí: velebí moja duša Pána a môj duch jasá, v Bohu mojom Spasiteľovi, ktorý vzhliadol na poníženosť svojej služobnice.

Mária veľmi dobre vie, čo je to zvrchovanosť Boha a kto Boh je, na rozdiel od jej ctiteľov, ktorí upadli do klamu.

Koľkých svätých začala cirkev či už východná alebo západná, vynášať na svetlo ako veľké postavy viery. To všetko odťahuje od Boha smerom k človeku, lebo je to Boh, ktorý si vzbudí verného nasledovníka podľa svojho srdca, je to Boh, kto dáva silu svojmu ľudu, je to Boh, kto koná všetko tak, ako On uzná za vhodné a nikto mu v tom nemôže prekážať. V nasledujúcich veršoch je Boh ukázaný tak ako skutočne je, nie ako ho vidí padlý človek, ktorý svojim zmýšľaním robí z Boha slabého a človeka silného.

Nie inak o Bohu rozmýšľajú pohania, ktorí uctievajú modly, drevené sochy, ku ktorým v Európe patria Vikingovia, Slovania, Germáni – ktorí dnes zbujneli a myslia si, že ich bôžikovia a ich veľkosť niečo zaváži vo svetovom dianí. Utiekajú sa ku svojim starým náboženstvám, ktoré nemajú žiadnu moc, sú iba ruinami, pohrebiskom niekdajších zdivelých národov, na týchto prašivých mohylách si idú pohania stavať novú vieru. Odvrhli pravú vieru v Krista Spasiteľa, ktorý má ako jediný moc ich spasiť, obracajú sa opäť k modlám, ktoré nehovoria, nepočujú, nerozprávajú.

Pozrime sa na moc Boha, ktorý riadi celé dejiny sveta, bez ktorého ani vlas nespadne nikomu na hlave, bez ktorého ani ten posledný vrabec nezomrie, ak to nie je Jeho vôľa? Čo sú modly? Kus dreva alebo kameňa pred živým Bohom?

Dn 4:32: “A všetci obyvatelia zeme sú počítaní jako čo by nič, a podľa svojej vôle činí s vojskom nebies i s obyvateľmi zeme, a nie je nikoho, kto by ho uderil po ruke a povedal mu: Čo to robíš?”

1Pa 29:11-12: “Tvoja je, Hospodine, veľkosť, moc, dôstojnosť, sláva i velebnosť, veď Tvoje je všetko na nebi i na zemi. Tvoje je kráľovstvo, Hospodine. Ty si ten, ktorý sa ako hlava vypína nad všetkým. Bohatstvo a česť sú od Teba, Ty panuješ nad všetkým. Vo svojej ruke máš silu a moc, v Tvojej ruke je, či učiníš niekoho veľkým a mocným.”

Ž 115:3: “Ale náš Boh je v nebesiach, robí všetko, čo sa Mu páči.”

Pr 16:9: “Myseľ človeka si premyslí cestu, ale Hospodin riadi jeho krok.”

Jb 42:2: “Uznávam, že Ty všetko môžeš, a nijaký Tvoj zámer nemožno prekaziť.”

Iz 46:9-10: “Spomínajte na pradávne minulé veci, že ja som Boh, a nieto iného, som Boh, a mne rovného nieto. Ja od počiatku zvestujem budúcnosť a od pradávna to, čo sa ešte nestalo. Ja vravím: Môj zámer sa splní, a uskutočním všetko, čo chcem.”

Pr 19:21: “Je veľa myšlienok v srdci človeka, ale rada Hospodinova sa uskutoční.”

Ž 103:19: “Hospodin na nebi si upevnil svoj trón a Jeho kráľovská moc nad všetkým panuje.”

Ž 135:6: “Hospodin činí všetko, čo sa mu ľúbi, na nebi i na zemi, v mori a vo všetkých priepastiach,”

Rím 9:18: “Tak tedy nad kým sa chce (Boh) zmilovať, nad tým sa zmilováva, a koho chce zatvrdiť, toho zatvrdzuje.”

R 9:20-21: “Ale ktože si ty, človeče, že odvrávaš Bohu? Či dielo môže povedať majstrovi: Prečo si ma tak spravil? Či hrnčiar nemá moc nad hlinou, aby z tej istej hmoty sformoval jednu nádobu ku cti, druhú ku hanbe?”

Pr 16:4: “Hospodin učinil všetko pre samého seba, i bezbožného ku dňu zlého.”

Pr 21:1: “Srdce kráľovo v ruke Hospodinovej ako potôčky vody: kamkoľvek chce, ta ho nakloní.”

Prís 16:33: “Žreb sa hádže do podolka, rozhodnutie však záleží od Hospodina.”

Iz 45:7: “Ja formujem svetlo a tvorím tmu, pôsobím blaho a tvorím biedu; ja som Hospodin, ktorý to všetko robí.”

Dt 32:39: “Pozrite teraz, že ja, len ja som, a nieto Boha okrem mňa; ja usmrcujem, ja obživujem, ja raním a ja uzdravím, a nikto z mojej ruky nevyslobodí.”

2Pa 20:6: “Hospodine, Bože našich otcov! Ty si Bohom na nebi a vládcom nad všetkými kráľovstvami národov. V ruke máš moc a silu a nikto sa nemôže postaviť proti Tebe.”

Iz 46:10: “Ja od počiatku zvestujem budúcnosť a od pradávna to, čo sa ešte nestalo. Ja vravím: Môj zámer sa splní, a uskutočním všetko, čo chcem.”

Jr 32:27: “Ajhľa, ja som Hospodin, Boh každého tela. Či je pre mňa niečo nemožné?”

Iz 14:27: “Lebo Hospodin mocností rozhodol; kto to zruší? Jeho ruka je vystretá; kto ju odvráti?”

Iz 14:24: “Hospodin mocností prisahal: Vskutku, ako som si predsavzal, tak sa stane, ako som rozhodol, tak sa splní.”

Jr 32:17: “Ach, Pane, Hospodine! Ajhľa, Ty si učinil nebo i zem svojou veľkou silou a svojím vystretým ramenom. Pre Teba nieto nič nemožného.”

Iz 43:12-13: “Vy ste moji svedkovia – znie výrok Hospodinov – a ja som Boh. I naďalej som ten istý a z mojej ruky nikto nevytrhne; kto ju odvráti, keď ja konám!”

Jr 27:5: “Ja som svojou veľkou mocou a svojím vystretým ramenom učinil zem, ľudí i zvieratá, ktoré sú na povrchu zeme, a dám ju tomu, komu uznám za vhodné.”

Dn 2:21-22: “On mení časy i doby, zosadzuje a nastoľuje kráľov, múdrosť dáva múdrym a rozumnosť rozumným. Odhaľuje, čo je hlboké a skryté, pozná, čo je v temnote, a svetlo prebýva pri ňom.”

Jb 23:13: “Ale On ostáva vždy jeden. Kto Mu odolá? Čo sa Mu zachce, to aj vykoná.”

1S 2:6: “Hospodin usmrcuje i oživuje, do záhrobia vovádza i vyvádza odtiaľ.”

Dt 8:18: “Pamätaj na Hospodina, svojho Boha, lebo On ti dáva silu získavať bohatstvo, aby utvrdil svoju zmluvu, ktorú s prísahou zasľúbil tvojim otcom, ako je to dnes.”

Jb 12:13-15: “U Boha je múdrosť i moc, On má rozvahu i rozumnosť. Ak On niečo zrúca, to nik nevystaví, ak niekoho zavrie, tomu nik neotvorí, ak zadrží vody, tie vyschnú, ak ich vypustí, vyvrátia zem.”

Pr 15:3: “Na každom mieste sú oči Hospodinove, ktoré pozorujú zlých i dobrých.”

Iz 55:8-11: “Lebo moje myšlienky nie sú vaše myšlienky a vaše cesty nie sú moje cesty – znie výrok Hospodinov – ale ako nebesá prevyšujú zem, tak moje cesty prevyšujú vaše cesty a moje myšlienky vaše myšlienky. Lebo ako dážď a sneh padá z neba, a nevracia sa tam, ale napája zem, robí ju plodnou, úrodnou a dáva semeno rozsievačovi a jediacemu chlieb, tak bude moje slovo, ktoré vychádza z mojich úst: nenavráti sa ku mne prázdne, ale vykoná, čo sa mne páči, úspešne spraví, na čo ho posielam.”

Reklamy